Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)

A čo tu chytáte? Pstruhy? Tisíc krát položená otázka od rekreantov, ktorých vozím svojim 124 miestnym majkrobusom od Henryho Forda dolinou Hrona späť do vodáckeho centra v Nemeckej. Útroby tohto vozidla ukrývajú niekoľko predmetov jasne hovoriacich, ako trávim voľný čas. Totiž už po prvých vodáckych sezónach na Hrone mi bolo jasné, že potrebujem kamaráta, čo drží hubu a pije len vodu.
Bežnému smrteľníkovi znalosti ichtiofauny začínajú kaprom a cez pstruha, šťuku a rybie filé končia u tuniaka v konzerve. Kapor a šťuka žijú v rybníku, tuniak v Supermarkete, no a v takej podhorskej rieke, akou je Hron na jeho hornom toku, musia žiť teda asi pstruhy. Nie je to tak. Hron, Orava, horný tok Váhu, Poprad alebo Dunajec, to sú rieky s prevažným zastúpením Lipňa. Lipeň má tak charakteristické nároky na vodné prostredie, že podľa neho bol nazvaný úsek vodných tokov ako “Lipňové pásmo”.

Takže odpoveď na otázku v úvode článku je NIE. Chytáme Lipne. Okrem Lipňa sa vo vodách Hrona medzi Breznom a B. Bystricou hojne vyskytuje kráľovná vôd Hlavátka podunajská, Hlaváč obyčajný a Čerebľa pestrá. K nepôvodným druhom patrí Pstruh dúhový umelo vysádzaný miestnymi organizáciami SRZ. Pásmo Hrona s lovným režimom lipňovým začína mostom nad obcou Beňuš, okr. Brezno, a končí pri Radvanskom moste v Banskej Bystrici. Úlovky Lipňa však nie sú prekvapením ani v Polomke, či na Sliači. Pstruha potočného lovíme ojedinele a to v ústiach potokov. Jedná sa o kusy do dvadsať centimetrov. Máme podozrenie, že po dosiahnutí tohto rozmeru ich s chuťou zožerú Hlavátky.

Lipeň tymianový (Thymallus thymallus) spoločne so Pstruhom potočným patrí k najrozšírenejším zástupcom rýb z čeľade lososovitých v našich vodách. Žije najradšej v prúdnych podhorských riekach s čistou a studenou vodou, no na rozdiel od Pstruha potočného znáša do istej mieri aj organické znečistenie a teplotné výkyvy vody. Živí sa hmyzom vo vode a v jej blízkosti žijúcim a svoju prítomnosť často prezrádza jeho zbieraním z hladiny, takzvaným krúžkovaním. Tvarom a vzhľadom sa podobá niektorým kaprovitým rybám, pretože má telo pokryté pomerne veľkými šupinami, ale tuková plutvička jasne hovorí o jeho zaradení do čeľade lososovitých. Má malú hlavu, veľké oči a dúhovo sfarbené plutvy, najmä širokú a vysokú chrbtovú plutvu.

Lipeň nie je ani veľká a ani bojovná ryba, ale pre svoj pôvab, krásu a ušľachtilosť si získal úctu a obdiv mnohých rybárov. Bežná veľkosť je 20 až 40 cm, extrémne až 55 cm. Dožíva sa 10 rokov a pohlavne dospieva v 2-4. roku. Rozmnožuje sa v apríli a máji. Je najtypickejšou rybou podhorských pásiem našich riek a žije skoro v celej Európe. Pomýliť si ho s inou rybou je prakticky nemožné aj pre charakteristickú vôňu pripomínajúcu tymián.

Rybolov:
Ak ste niekedy splavovali Hron, Váh alebo Dunajec, či cestovali popri spomínaných riekach, určite ste si všimli postavy brodiace sa riekou. Lovili zvláštnym, netradičným spôsobom, keď za pomoci muškárskej udice prezentovali poväčšine vlastnoručne vyrobené umelé mušky rybám. Muškáreniu, ako sa toto odvetvie rybolovu nazýva, podľahla len malá časť členov Petrovho cechu. Myslím si, že je to čiastočne pre neznalosť a náročnosť tejto rybolovnej techniky a pomerne malé zastúpenie rybolovných revírov vhodných na tento druh rybolovu. Avšak hlavnou príčinou je pravdepodobne diametrálny rozdiel medzi ostatnými rybolovnými technikami, aké sú bežne zaužívané v hlavách pospolitého ľudu. Medzi náradie určené k muškáreniu nepatrí totiž prenosná TV, gril, plechovkové pivo, lehátko, vedro kukuričného šrotu a rôzne technické srandičky, ako sú echolot alebo elektronické hlásiče.

Muškárska sezóna na revíroch s Lipňovým režimom začína 1.6. a končí 31.12. Povolený rybolovný spôsob na nich je výhradne lov muškárením, teda za pomoci muškárskeho prútu opatreného muškárskym navijakom a muškárskou šnúrou, na konci ktorej je náväzec s maximálnym počtom troch umelých mušiek. Samotný lov prebieha zabrodením v rieke, teda nevyhnutné sú brodiace nohavice. Všetko potrebné k lovu si muškár nesie v muškárskej veste. Jedná sa preto o maximálne gentlemanský štýl lovu, keď lovec je v dokonalom súlade s prírodou. Znalosti zo života hmyzu, správaní sa rýb v tom ktorom dennom období, dokonalé čítanie vody a samotný „fištrón“, čo tento lov vyžaduje, predurčili muškárčinu za vysokú školu rybolovu. On taký muškár sa čo to aj nachodí, vymrzne, ale hlavne musí mať za ušami!

Napísal Mana