Marcová rybačka

            Maximálne vyťaženie v práci, stres a blížiaci sa termín ukončenia zákazky. Tento stav som už ďalej nezvládal a preto som sa rozhodol zrelaxovať niekde pri rieke s priateľmi. Po mojej skúsenosti na Zvolenskom úseku Hrona vo Februári som sa rozhodol pre revír niekde na východe našej vlasti.V stredu volám priateľovi Pike-mu, ideme na ryby. V telefóne zaznie súhlasná odpoveď a otázka, kedy. Po mojej odpovedi že okamžite, to pár sekúnd nemôže rozdýchať, ale nakoniec presa len dohodneme termín rybačky na ďalší deň. Pike prisľúbi vybavenie domáceho rybára znalého pomerov v danej lokalite. Po telefonáte som už len bezmyšlienkovito chodil po firme a rozmýšľal nad nasledujúcim dňom. Po príchode domov som začal prípravy. Naviazal som niekoľko streamerov a džigov a prezrel krabičky či ešte niečo netreba doplniť. Nakoľko som mal informácie že ide ešte snehová voda a je tam silnejší prúd vkladal som hlavné nádeje do už zmienených džigov. Na druhý deň keď som vyrážal s domu bolo 10 pod nulou a ja som si hovoril, že mi je to už úplne jedno hlavne že budem preč z roboty, ale očami som sťahoval každý stupeň na displeji teplomera v mojom aute. Našťastie do príchodu na miesto stretnutia teplota stúpla na príjemnú 0 až +1. Zvítal s Pikem a spoločne sme počkali na nášho sprievodcu. Keď dorazil zoznámili sme sa, vybrali sme sa k rieke. Náš sprievodca sa volal Rasťo a hneď po príchode na miesto sme začali u neho sondovať, že aká vlastne v rieke je prevládajúca ryba, hĺbka atď. však to poznáte. Keď som pozrel na vodu na našom lovnom mieste na džigi som mohol hneď zabudnúť. Krásna kľudná voda, mierne prikalená a podľa informácií nášho sprievodcu asi 1,5 metra hlboká. Ostali sme chvíľu očarený stáť nad krásou rieky a začali sme naväzovať prúty.

 Pike a Fly – príprava

Po miernych problémoch zo vstupom do vody sme začali prechytávať odporučený úsek rieky. Pike sa vybral mierne proti prúdu a ja dole prúdom. Po čase ma nasledoval pretože vyššie už boli len plytké prúdy, ktoré by v tomto chladnom počasí asi nemalo zmysel prechytávať.

Po hodine bez záberu keď som vyskúšal nymfy aj streamer sme aj s Pikem vyšli na breh a zhodnotili doterajšie poznatky. Vyslovil som obavu či náhodou netlačíme rybu pod seba lebo voda bola naozaj veľmi pokojná a každý krok vyvolával poznateľné narušenie širokého okolia. Preto som navrhol zísť nižšie po brehu a tam skúsiť chytať z brehu a aj proti vode. Pike súhlasil a tak sme sa presunuli nižšie.
Po druhom brehu nás nasledoval náš sprievodca obvešaný našimi fotoaparátmi ako voľajaký paparazi. Na novom mieste sa náš osud opakoval a preto sme sa začali znovu presúvať smerom po toku. Narazili sme na prítok a začali sme uvažovať ako sa dostaneme ďalej. Cez hlavný tok to už nešlo pretože tam bolo asi 2m vody plus bahno na dne tak sme sa rozhodli vyskúšať prebrodiť prítok. Pike ako ľahčí z nás bol vyslaný ako prieskumník do predu. Po menších peripetiách sme sa predsa len dostali na druhý breh. Rasťo to zatiaľ zo smiechom komentoval z druhého brehu. Zišli sme znovu nižšie po toku a začali prechytávať úsek rieky pred nami. Pomaly som poťahoval čiernu pijavičku po dne keď mi zrazu oťažela šnúra v rukách. Je tam, konečne celý šťastný vyťahujem svojho prvého tohtoročného pstruha potočného. Má zhruba tridsať čísel, je prekrásny a v dobrej kondícii.

Hneď sa nám do žíl vlial nový entuziazmus a už s ľahčím srdcom chytáme ďalej. Po novom nahodení párkrát potiahnem a …. je tam. Tentoraz je to väčší jalec. Paráda hovorím si. Pike je aj naďalej bez záberu pretože má plávajúcu šnúru a má problém dostať streamer ku dnu. Mám menšie problémy pri vyťahovaní rýb na odháčkovanie pretože breh je dosť strmý a sám s raketou nedočiahnem na rybu a preto mi musí Pike asistovať pri každom vylovovaní.

Na týchto miestach sa začalo to naozajstné muškárske eldorádo. Pri ďaľšom krásnom pstruhovi asi 37 cm voláme na Rasťa aby prišiel fotiť zblízka, čomu sa vôbec nepotešil lebo ho čakala asi 15 minútová túra až ku nám. Nejdem Vás ďalej zaťažovať ďalšími detailami z lovu, ale Pike vymenil šnúru za potápavú a nakoniec sme spolu chytili za dve hodiny asi 12 potočákov od 28 do 38 cm vo výbornej kondícií, jedného malého potočáka ktorý sa ulakomil na bažantiu nymfu s oranžovým golierom a jedného pekného jalca.

Bolo to naozajstné rybárske eldorádo. Pochválil som nášho sprievodcu za nádhernú vodu plnú rýb a zamyslene si pomyslel, kiež by aj naše revíry boli v takom stave. Na muškárení milujem nielen zážitky od vody, ale aj priateľstvá ktoré tam vznikajú. Spoznal som tu ďalšieho vynikajúceho rybára a dúfam že aj nového priateľa. Rozlúčili sme sa s prísľubom ďalšej rybačky a vyrazil som na dlhú cestu domov. Určite sa tam budem rád s priateľmi vracať, vždy keď budem mať čas.