Petra ´Pattona´ Dobríka naučili spievať ryby

Prvé, čo si z detstva pamätá, bola rybačka na mŕtvom ramene Hrona pri Banskej Bystrici. Teraz pozná rieku už temer dokonale, všetky jej zákutia i to, kde sa zdržiavajú tie najkrajšie pstruhy. Ryby a hudba jednoducho patria k Petrovi Dobríkovi zo skupiny Mukatado, ktorá v pesničkovej súťaži Eurovízia skončila strieborná.

Členom rybárskeho spolku sa stal v dvanástich, rybárom je už pomaly 30 rokov. Iba jeden rok mal rybársky „výpadok“, keď si našiel prvú frajerku. Peter Dobrík je nielen vášnivý rybár, ale aj psičkár a hudobník. Hovorí, že so psami a rybačkou vyrastal vďaka otcovi a starému otcovi odmalička. Keď začal chodiť na mŕtve ramená Hrona, voda bola ešte pomerne znečistená. „Keď postavili čistiarne, tak sa táto rieka stala jednou z najkrajších na Slovensku,“ hovorí.

Muškárenie je filozofia

Po rokoch ho chytilo muškárenie, ktoré podľa neho ešte stále nemá na Slovensku také meno, aké by mohlo mať, napriek tomu, že v niektorých regiónoch má pomerne veľkú tradíciu. „Muškáriť som sa učil sám, jednoducho som mu prepadol. Možno tak, ako Jožko Kroner, ktorý bol tiež zanietený muškár. Najprv som chodil na lúku a skúšal som si hody, potom som začal chodiť na potoky a Bešeňovú pod Liptovský Mikuláš,“ rozpráva svoj rybársky príbeh. Dodáva, že vyučovanie muškárčenia začalo, ako inak, na Hrone. Po troch rokoch sa v technike zdokonalil, i keď si myslí, že rybár nie je stopercentný. „Človek sa učí celý život. Ryby, príroda vždy vedia niečím prekvapiť,“ zamýšľa sa. Tvrdí, že muškárčenie je o životnej filozofii: človek si vyjde von, je tam sám, všade okolo len ticho a krásna príroda. S kamarátom si začali vyrábať vlastné muškárske návnady a vraj veľmi účinné. Ale recept na to, ako ich vyrobiť, nechcel prezradiť. „To je naše rybárske tajomstvo, ale kupujeme si obyčajný viazací materiál a mušky. Viažeme si ich doma sami,“ usmieva sa. Má svoje vzory mušiek, ktoré vraj fungujú na Hrone, sú to väčšinou klasické mušky, ale aj tie „patentované“. „Iný druh muškárčenia je na riekach, inak sa loví z brehu na jazerách, je to stará anglická a írska škola, baví ma to,“ dodáva. Hovorí, že nepatrí medzi trpezlivých rybárov, ktorí dokážu celé hodiny prestáť v rieke. „Môj otec dokáže štyri až päť hodín čakať na svoju rybu. Ja som netrpezlivý. Keď berú, tak lovím, keď nie, idem domov, netrápim ich,“ dopĺňa energiou nabitý rybár.

Svoje ryby nejem

Pochvaľuje si obdobie, keď chodil obzerať nehnuteľnosti pre jednu spoločnosť, vtedy rybárčil po celom strednom Slovensku. „Vždy večer som sa niekde pristavil a chytal som. Na vláčenie som chodil na Hron, Váh, Malý Dunaj a mal som slušné úlovky. Muškárenie je oveľa jemnejšia technika a úlovkov nie je tak veľa, ale nerobím to kvôli tomu,“ hovorí a podotýka, že momentálne má obdobie, keď „svoje“ ryby neje, kupuje si ich v obchode. „V poslednom čase mám veľký problém zabiť rybu, zriedka niečo z toho, čo ulovím, vezmem pre známych. Nie som ortodoxný zástanca filozofie – chyť a pusť, chcem, aby sa aj známi, alebo ľudia doma tešili, že som niečo priniesol,“ spresňuje. Na rybačku je vždy pripravený, aj keď ide niekam koncertovať. Najprv spieval, pred niekoľkými rokmi založil formáciu Mukatado. Hudbe sa venuje aktívne už niekoľko rokov. Dúfa, že raz sa mu podarí z nej aj vyžiť, ale o svoje ďalšie záľuby (kynológia, hubárstvo…) prísť nechce. Je to zatiaľ koníček, ktorý ho okrem rybačky najviac „dostal“. „Vždy, keď ideme niekam koncertovať, mám na rôznych miestach auta poschovávané rybárske náčinia, nikto z kapely o tom doteraz nevedel,“ smeje sa. Pri vode podľa neho človek môže rozmýšľať o všetkom inom, ako o problémoch, biznise… schádzajú mu na um aj texty.

Udica, papier a pero

„Hudba je ako rybačka, veľký relax. Teraz je už pre mňa aj prácou, nahrali sme s kapelou cédečko a v lete otvoríme v Banskej Bystrici nahrávacie štúdio. Zatiaľ tam robím svoje veci, ale potom bude otvorené pre všetkých,“ plánuje rybár a hudobník, alebo naopak? „Teraz sa cítim viac ako hudobník, donedávna som sa cítil viac rybárom. I keď na druhej strane som mal minulý rok pomerne veľa vychádzok k vode, od júla do novembra som chytal na rôznych miestach približne sedemdesiatkrát,“ počíta a dodáva, že našťastie mu stačí pár hodín spánku, potom sa to všetko dá stihnúť.
K rybám chodí s papierom, perom a mobilom, do ktorého si nahráva hudobné motívy alebo texty, ku ktorým ho ryby inšpirujú. „Aj veľa myšlienok a textov z cédečka Vo výšinách vzniklo práve na rybách. Potom som ho počúval, keď som muškáril na Hrone, celý jeho aranžmán som vlastne vymyslel tam,“ nahlas premýšľa. Vyjde na jeseň a Vo výšinách sa bude volať najmä preto, že práve na rybačke sa človek cíti byť niekde inde: „V takom tranze, opojení prírodou.“ Možno práve v novom štúdiu má v pláne dať dokopy aj pekné rybárske cédečko, ktoré by ocenili na rybačke aj iní. Počas zimy mu rybačka poriadne chýba, cíti sa vraj celý nesvoj. Vtedy si púšťa rybárske filmy, z nostalgie. „Minulý rok som chytal tesne po Vianociach. Bola to krásna šťuka,“ hneď ožíva. Ale aj tak má najradšej chytanie pstruhov na všetkých potokoch v okolí Banskej Bystrice, je to podľa neho najlepší revír, kde sa dajú chytiť krásne pstruhy. „Raz by som chcel robiť sprievodcu po rybárskych revíroch. Máme tu také vody, ktoré spĺňajú aj náročné kritériá pre zahraničných turistov. Zatiaľ to veľmi nefunguje, ale možno raz sa to rozbehne,“ hovorí rybár-hudobník, ktorého naučili spievať mĺkve tvory. Dodáva, že k životu potrebuje ryby, kapelu, svojich psov, ale aj tak je preňho najpodstatnejšie, že má svoje zázemie, niekoho, ku komu sa môže po rybačke vrátiť.

Peter ´Patton´ Dobrík