Zlaté jesenné muškárenie

Nie je o čom pochybovať. Vrchol vrcholov muškárskej sezóny je vždy farebný. Opisovať tieto farby sa snáď ani nedá, na tie farby sa treba pozerať, tie farby treba absorbovať hlboko do svojho vnútra. V týchto farebných dňoch s napätím v duši prichádzam k obľúbeným riekam a jazerám pre svoje ,,zlaté klince,, muškárskej sezóny.

Nechcem, aby ste mali pocit, že si k vode prichádzam po akúsi matériu v podobe ulovených lipňov zapísaných v prehľade úlovkov. Nechcem, aby ste chápali moje ,,zlaté klince,, ako matematickú rovnicu. Jesenný zlatý klinec je prosto vrchol niečoho dokonalého, čo nás sprevádzalo počas celej muškárskej sezóny. Je to dokonalosť súžitia človeka a prírody, je to splynutie s riekou, je to splynutie s farbami týchto dní. Ak sa to podarí aj Vám pochopíte pre bežného smrteľníka nepochopiteľné pochopíte neopísateľné. Vlastne  nie, Vy to nepochopíte, Vy to bude cítiť rovnako intenzívne a farebne ako ja. Aj vy si vyberiete odmenu v podobe zlatých jesenných klincov.

s kvalitným a jemným náčiním precítime každý pohyb hlavou ulovených lipňov

Už niekoľko rokov navštevujem v jeseni jeden a ten istý revír. Je to zabudnutý revír famóznej rieky na severe Slovenska. Opísať okolité prostredie realisticky by bolo rýchle a strohé…štyri drevené domčeky, dve hrdzavé futbalové brány, jeden cintorín, šesť starcov a stareniek, dve kravy  a tri sliepky.  Aj toto dodáva tomuto miestu na neopakovateľnej jedinečnosti.

    Vrátim sa však k muškáreniu a samotnému lovu na tomto revíri. Rieka je v týchto miestach značne špecifická čo sa týka aktivity rýb, ktorá je s  pravidelnosťou  vždy  iná ako v ostatných častiach toku. Ak je lipeň aktívny povedzme o 15 – 20 km proti prúdu rieky tu to neplatí a naopak.

Výskyt a veľkosť rýb je tiež nevšedná. Mám často dojem, že do týchto lokalít sa vysádzajú buď len väčšie ryby alebo sa tu po prúde rieky dostanú len tie vyvolené lipne a pstruhy, ktoré tu pobývajú v akomsi raji, alebo zabudnutej oáze pokoja. Či to zostane aj naďalej tak je pre mňa veľkým otáznikom.  Na tomto úseku rieky ma fascinuje aj to, že rybačka je tu doslova drina. Ako sa zvykne v muškárskom slangu hovoriť ,,ťažká voda,, . Úlovky sa dajú v priebehu sezóny spočítať snáď na prstoch oboch rúk, čo však neuberá na čare z lovu v týchto miestach.

     V jarných mesiacoch je tu tok rieky dosť rozbúrený a veľké balvany a vymleté jamy sú pri brodení aj na kondíciu dosť náročné. Brodenie v jarných vodách je na tomto úseku vo väčšine prípadov adrenalínovým muškárením. Ak sa však chcem dostať k rybám je potrebné zabrodiť často po pás. Špecialistom na tieto rozbúrené vody je kamarát muškár Viťo Ripič, ktorý viac menej živelne, rovnako ako rieka, sa priam vrhá do silných prúdov. Strímrovanie s ťažkými šnúrami je preňho  akýmsi muškárskym nikotínom. Za riskantné muškárske ,,šnorchlovanie,,  si však odnáša odmenu v podobe ulovených pstruhov nevšedných rozmerov.

     Rieka v lete je v týchto miestach mnoho krát nechytateľná aj kvôli častému zakaleniu, ktoré vzniká bagrovaním v horných úsekoch toku alebo sa kalí množstvom menších horských prítokov. Má to svoje výhody, lebo ryby nie sú rušené nájazdmi muškárov a ostávajú nerušene čakať na farebnú jeseň. Stávajú sa súčasťou nie len mojich jesenných zlatých klincov.

     Jeseň je skutočne skvostná a vynahradí mi aj mnohé z mojich letných neúspešných návratov z týchto miest, práve kvôli zakaleniu či prípadne vyššiemu stavu vody.

muchy typu ,,para dun,, a plávajúca šnúra je to pravé na jesenné muškárenie

Keďže jeseň má pre mňa cenu a farbu zlatistú nejdem na ryby s myšlienkou vybrať čo najviac rýb z vody a aj preto pri jesenných muškárskych výpravách veľmi zriedka používam na lov nymfu, ktorá sa stala fenoménom tejto doby a nadobúdam dojem, že by mala mať špecifické postavenie aj v Rybárskom Zákone.

Ten kto ovláda techniku lovu na krátku či dlhú nymfu, a svedomie či etika lovu sú preňho veľkou neznámou,  dokáže za krátku dobu urobiť z atraktívnej vody vodu mŕtvu. Preto sa osobne stránim v jesenných mesiacoch lovu na krátku ale aj dlhú nymfu a farebný svet si vychutnávam lovom na suché muchy. Lov na sucho považujem za kráľovskú disciplínu muškárenia. Možno trochu ortodoxné, ale to je zrejme len môj pohľad na veci pozemské. V žiadnom prípade nechcem nikoho presvedčovať o tom či onom spôsobe lovu, len chcem pripomenúť, že práve jesenné ,,farebné sušenie,, je ďalším zlatým klincom, lebo zdvihnutie štyridsať centimetrového lipňa z dna rieky je niečo čo sa stojí za námahu a čas strávený pri love na sucho Už sa popísalo veľa o jesennom ,,sušení,, a používaných suchých muchách. Na tomto zrejme už nie je čo zlepšovať či vynaliezať. Zlepšovať sa dá už len na nás samotných, na našom prístupe a cite k vode a k farebným jesenným lipňom, k naším zlatým jesenným klincom.

Ľubo ´Percas´ Augustinský