Spomienka na historicky prvú akciu klubu

Dňa 6 mája 2006 sa uskutočnil nultý ročník muškárskeho preteku, ktorí zorganizovala Trebišovská organizácia a nadšenci z nášho klubu a nazvali ho SKMuškár cup. Z môjho hľadiska hodnotím túto akciu ako veľmi vydarenú. Organizácia a zabezpečenie preteku bolo úplne úžasné za čo patrí moja úprimná vďaka už spomenutej Trebišovskej organizácii, jej predsedovi a kamarátovi Pikemu. Pre pretekárov a ich sprievod(ženy, deti, aj domáci zajac), ktorí sa dostavili deň pred pretekom bolo zabezpečené ubytovanie v pekných chatách a program , na ktorý budem nielen ja ešte dlho spomínať. Navštívili sme Tokajskú pivnicu, ochutnali domáce špeciality no proste paráda.

 

Na druhý deň, po príchode k jazeru Byšta som ostal stáť v nemom úžase nad zabezpečením preteku. Na brehu stál veľký stan, v ktorom boli nachystané všakovaké dobroty a vedľa neho bublal v kotli gulášik. Všetci sme sa zvítali a pozoznamovali a ja som dostal za úlohu oboznámiť rozhodcov z ich povinnosťami a súťažnými pravidlami. Nasledoval slávnostný nástup pretekárov a mohlo sa začať pretekať. Z úvodným klaksónom prišiel silný vietor, prudké ochladenie a vytrvalý dážď, ktorý nám vydržal až do záverečného klaksónu. Nie je to prehnané, verte alebo nie keď zaznel záverečný klaksón prestalo pršať a vyšlo slnko. Organizátori sa však vytiahli, a o všetkých bolo postarané ako v bavlnke. Ani počas takého psieho počasia nás nenechali vyschnúť zvnútra. Čo vám budem hovoriť, nachádzali sme sa v Tokajskej oblasti a jej plody sú nezameniteľné.
Ale späť k preteku. Chytali sa dve kolá po dve hodiny. Pôvodne mali byť aj súťaže o najdlhší hod a najkrajšieho muškára, ale tieto sa pre nepriazeň počasia nekonali. Závodu sa zúčastnilo 24 pretekárov a asi 25 ľudí, ktorí sa starali o ich pohodlie. Keďže zmena počasia bola veľmi citeľná, chytalo sa veľmi málo rýb a nakoniec si na rybu siahlo len jedenásť šťastlivcov. Víťazovi nakoniec stačili len tri ryby aby si siahol na stupeň najvyšší a odniesol si krásnu udicu SNOWBEE.

Zástupca tejto firmy na Slovensku poskytol všetky ceny na tento pretek. Mne sa podarilo chytiť  jednu rybu v každom kole (duhákov), obidvoch na booby žltej farby pri hladine. Chytali sa zubáče, duháky aj kapre. Bohužiaľ mi pekný kapor padol.

Najzaujímavejší bol fakt že pred pretekom boli nasadené duháky, ale prudká zmena počasia ich úplne zastavila a chytilosa len niekoľko kusov. Ale to nám nevadilo a nálada bola výborná. Záverečný klinec programu pečené prasiatko urobil dokonalú bodku za touto nádhernou akciou.Nemyslite si že keď sme už boli v Tokajskej oblasti, že sme vypadali všetci pod obraz boží (len niektorý).Niektorí z nás mali zo sebou kompletné rodiny, alebo len manželky a verte že sa veľmi dobre zabávali aj ony. Spoznal som množstvo nových kamarátov a stretol tých starých a som veľmi rád že som súčasťou tejto veľkej rodiny. Už sa teším na ďalšiu Byštu a dúfam že sme založili peknú tradíciu, ktorá bude z roka na rok ešte lepšia.