Pakomár

Podobne ako sa začína väčšina článkov o pakomároch,  začnem aj ja. Ak už ste sa v minulosti akokoľvek stretli s muškárením na stojatej vode alebo pomalých úsekoch riek, určite ste už počuli aj o muškách napodobňujúcich pakomáre. Ich použitie však nie je určené na čerstvo vysadené  duháky, s ktorými sa v poslednej dobe spája lov na stojákoch.  Pakomáre sú určené na lov pôvodných rýb z výteru, ktoré vo vode vyrástli a rýb, ktorým sa podarilo prežiť návaly rybárov po ich napustení a prispôsobili sa svoj jedálniček prostrediu, v ktorom sa nachádzajú.

Život samotného hmyzu sa dá opísať jednoducho. Samička nakladie vajíčka na vodnú hladinu. Z vajíčok sa vyliahne larva, ktorá je prvým významným štádiom pre nás muškárov. Jej život je spätý s dnom a podľa hĺbky v akej sa nachádza sa niektorým druhom mení obsah hemoglobínu, čím sa menia aj rôzne odtiene. Asi najrozšírenejšími farbami sú podľa mňa čierna, olivová, šedá a červená, ktorá sa spája s asi najznámejšou larvou pakomára patentkou. Ako už vyplýva z predošlých viet, s ich napodobeninami budeme loviť tesne pri dne.

Ďalším štádiom vývoja pakomára je kukla, ktorá po vyliahnutí z larvy postupne stúpa k hladine, kde sa zavesí do hladinovej blanky a liahne sa z nej dospelý pakomár. S kuklou sa dá loviť vo všetkých hĺbkach vody od dna až po hladinu. Mnou najpoužívanejšie farby sú podobne ako u lariev čierna, olivová, šedá, červená, ale aj hnedá.

Tretím a zároveň posledným štádiom pakomára je dospelý jedinec. Ten sa stáva terčom útoku pstruha hlavne hneď po vyliahnutí alebo pri kladení vajíčok. Loviť s ním môžeme buď na hladine na sucho, alebo mierne pod ňou na mokro. Najznámejšou muškou dospelca je asi bibio, ktoré má mnoho vyhotovení. Farby používam hlavne prírodné.

Po príchode k vode nám však tieto informácie v praktickom love veľa nepomôžu a tak spomeniem pár osobných poznatkov. Keď prídem k vode a nevidím aktivitu prejavujúcu sa na hladine, prvé čo ma zaujíma je vietor a vlny na hladine. Ak je hladina tichá tak volím lov pri dne. Tu nastávajú dve možnosti, buď chytať na napodobeniny lariev pakomárov, alebo napodobeniny dnových kukiel, ktoré sa imitujú hlavne epoxidovými pakomármi.

 

Larvy zvyknem voliť skôr na jar a jeseň a kukly v lete, ale nie je to striktné pravidlo a zvyknem ich aj kombinovať. Osobne chytám s plávajúcou alebo pomaly intermediálnou šnúrou, na tri mušky, na nadvezci dlhom 3m a viac, pričom mušky sú od seba vzdialené 0,8-1,5m v závislosti od nadvezca. Po nahodení nechám mušky vyklesať a sťahujem čo najpomalšie. Ak voda prúdi alebo pofukuje vietor, nechám zostavu voľne unášať a šnúru len doťahujem, aby som mal s muchami kontakt. Záber spoznáme napnutím alebo šklbnutím šnúry. Ak zábery neprichádzajú, začnem loviť v stĺpci. Tu zvyknem chytať s rovnakým nadvezcom, ale na plávajúcej šnúre. Ako koncovú muchu dávam epoxy pakoša a na prívesy volím muchu podľa časti stĺpca, kde chcem muchy udržať a to buď celé dabované, alebo len s hruďou, alebo s dýchacím orgánom z CDC alebo iného a pod…

 

V stĺpci pakomáre po vyklesaní do požadovanej hĺbky sťahujem rovnako ako pri dne, akurát si treba s muchami držať kontakt už počas klesania, často prichádza záber práve vtedy. Ak nastala druhá možnosť a na hladine sú vlny a fúka vietor, začnem prelovovať vodu opačne od hladiny dolu. Pričom je dobré stáť na náveternej strane vody. Keď však na hladine spozorujem aktivitu, nastáva čas zistiť dve podstatné veci. Prvou je, či ryby skutočne zbierajú z hladiny, alebo vidím len hmýrenie vodnej hladiny od rýb zbierajúcich pod ňou. Ak ryby berú tesne pod hladinou chytám ich pakošmi dvomi spôsobmi. Prvá metóda je na tzv. prádelnú šnúru. Táto metóda spočíva v tom, že na rovnaký nadvezec dám ako koncovú muchu niečo plávajúce, často sa používa booby, ja však radšej používam pakomára podvesenca s polycelónom.

Na prívesy potom umiestnim stĺpcové pakoše, ktoré sa mi budú držať tesne pod hladinou ako na prádelnej šnúre. Druhý spôsob je dať na vrchný príves podvesenca, pod neho stĺpcový pakoš s CDC a na spod dabovaný pakoš bez CDC, alebo napodobenina mokrého pakomára.

Takto pokryjem aj nižšie partie pod hladinou, ja tak chytám radšej. Ak ryby skutočne berú z hladiny, treba zistiť či berú dospelcov kladúcich vajíčka alebo liahnuce sa pakomáre. Pokiaľ berú liahnuce sa pakomáre, tak zvyknem mať nadvezec okolo 3m a dve muchy jeden podvesenec

a jednu muchu na spôsob Shrimpman’s buzzer

tú umiestňujem na príves, namastím ju, podtrhnem a tá potom visí pod hladinovou blankou. Pokiaľ dospelcov tak závisí ako veľkých, ak sú to miniatúry tak volím tri muchy a ako koncovú dám hocičo suché a veľké ako signalizátor a prívesy mikro palmery, alebo podobné napodobeniny (napr aj F-fly). Ak berú stredné alebo väčšie, tak chytám s jednou muchou

na trojmetrovom nadväzci. Tú namastím a nahodím, chvíľku nechám a potom sťahujem, sem tam ju podtrhnem a potiahnem aj pod hladinou. Pri chytaní rýb aktívnych na hladine, alebo tesne pod ňou sa dá povedať ešte to, že môžeme chytať na slepo, alebo vyhadzovať konkrétnu rybu. Pri chytaní naslepo muchy nahodím čo najďalej pred seba a pomaličky priťahujem s dlhšími pauzami. Ak chytám konkrétne zbierajúce ryby, tak pred tým ako nahodím, odsledujem si pár krúžkov ryby, aby som odhadol jej smer. Potom mušky nahodím cca meter pred rybu a nechám voľne ležať. Ak nepríde záber do 20 sekúnd, tak mušky buď prehodím, alebo sťahujem ako pri chytaní na slepo.

K pakomárom by sa toho iste dalo napísať ešte veľa napr. aj v spojitosti s MP vodami, ale to už je iná kapitola. Zaujímavý je hlavne v spojitosti s lovom kaprov a bielej ryby. Ale to až nabudúce.

Myšlienky v tomto článku sú čiste subjektívne názory a pochopím ak s nimi nie všetci budú súhlasiť.

Vladimír Mosný