VN Motyčky oblasť Staré Hory

Na vodnej nádrži na Motyčkách je možnosť športového rybárčenia s platným rybárskym lístkom. Rybárska sezóna sa riadi pravidlami podľa lovu na pstruhových vodách. Každoročne je nasádzaný pstruh dúhový. Povolenku na lov rýb si je možné zakúpiť na lesnej správe Staré Hory. Povolenka sa vydáva len osobe s platným rybárskym lístkom.

KONTAKTNÁ OSOBA: Ján Andráš 0918 334 562 (v pracovné dni 7:00 - 14:00)
CENNÍK PRE SEZÓNU 2016:
Denná povolenka: 15,00 € (10€ do 15r.)
Sezónna povolenka: 150€ (100€ do 15r.)

Pakomár

Podobne ako sa začína väčšina článkov o pakomároch,  začnem aj ja. Ak už ste sa v minulosti akokoľvek stretli s muškárením na stojatej vode alebo pomalých úsekoch riek, určite ste už počuli aj o muškách napodobňujúcich pakomáre. Ich použitie však nie je určené na čerstvo vysadené  duháky, s ktorými sa v poslednej dobe spája lov na stojákoch.  Pakomáre sú určené na lov pôvodných rýb z výteru, ktoré vo vode vyrástli a rýb, ktorým sa podarilo prežiť návaly rybárov po ich napustení a prispôsobili sa svoj jedálniček prostrediu, v ktorom sa nachádzajú.

Život samotného hmyzu sa dá opísať jednoducho. Samička nakladie vajíčka na vodnú hladinu. Z vajíčok sa vyliahne larva, ktorá je prvým významným štádiom pre nás muškárov. Jej život je spätý s dnom a podľa hĺbky v akej sa nachádza sa niektorým druhom mení obsah hemoglobínu, čím sa menia aj rôzne odtiene. Asi najrozšírenejšími farbami sú podľa mňa čierna, olivová, šedá a červená, ktorá sa spája s asi najznámejšou larvou pakomára patentkou. Ako už vyplýva z predošlých viet, s ich napodobeninami budeme loviť tesne pri dne.

Ďalším štádiom vývoja pakomára je kukla, ktorá po vyliahnutí z larvy postupne stúpa k hladine, kde sa zavesí do hladinovej blanky a liahne sa z nej dospelý pakomár. S kuklou sa dá loviť vo všetkých hĺbkach vody od dna až po hladinu. Mnou najpoužívanejšie farby sú podobne ako u lariev čierna, olivová, šedá, červená, ale aj hnedá.

Tretím a zároveň posledným štádiom pakomára je dospelý jedinec. Ten sa stáva terčom útoku pstruha hlavne hneď po vyliahnutí alebo pri kladení vajíčok. Loviť s ním môžeme buď na hladine na sucho, alebo mierne pod ňou na mokro. Najznámejšou muškou dospelca je asi bibio, ktoré má mnoho vyhotovení. Farby používam hlavne prírodné.

Po príchode k vode nám však tieto informácie v praktickom love veľa nepomôžu a tak spomeniem pár osobných poznatkov. Keď prídem k vode a nevidím aktivitu prejavujúcu sa na hladine, prvé čo ma zaujíma je vietor a vlny na hladine. Ak je hladina tichá tak volím lov pri dne. Tu nastávajú dve možnosti, buď chytať na napodobeniny lariev pakomárov, alebo napodobeniny dnových kukiel, ktoré sa imitujú hlavne epoxidovými pakomármi.

 

Larvy zvyknem voliť skôr na jar a jeseň a kukly v lete, ale nie je to striktné pravidlo a zvyknem ich aj kombinovať. Osobne chytám s plávajúcou alebo pomaly intermediálnou šnúrou, na tri mušky, na nadvezci dlhom 3m a viac, pričom mušky sú od seba vzdialené 0,8-1,5m v závislosti od nadvezca. Po nahodení nechám mušky vyklesať a sťahujem čo najpomalšie. Ak voda prúdi alebo pofukuje vietor, nechám zostavu voľne unášať a šnúru len doťahujem, aby som mal s muchami kontakt. Záber spoznáme napnutím alebo šklbnutím šnúry. Ak zábery neprichádzajú, začnem loviť v stĺpci. Tu zvyknem chytať s rovnakým nadvezcom, ale na plávajúcej šnúre. Ako koncovú muchu dávam epoxy pakoša a na prívesy volím muchu podľa časti stĺpca, kde chcem muchy udržať a to buď celé dabované, alebo len s hruďou, alebo s dýchacím orgánom z CDC alebo iného a pod…

 

V stĺpci pakomáre po vyklesaní do požadovanej hĺbky sťahujem rovnako ako pri dne, akurát si treba s muchami držať kontakt už počas klesania, často prichádza záber práve vtedy. Ak nastala druhá možnosť a na hladine sú vlny a fúka vietor, začnem prelovovať vodu opačne od hladiny dolu. Pričom je dobré stáť na náveternej strane vody. Keď však na hladine spozorujem aktivitu, nastáva čas zistiť dve podstatné veci. Prvou je, či ryby skutočne zbierajú z hladiny, alebo vidím len hmýrenie vodnej hladiny od rýb zbierajúcich pod ňou. Ak ryby berú tesne pod hladinou chytám ich pakošmi dvomi spôsobmi. Prvá metóda je na tzv. prádelnú šnúru. Táto metóda spočíva v tom, že na rovnaký nadvezec dám ako koncovú muchu niečo plávajúce, často sa používa booby, ja však radšej používam pakomára podvesenca s polycelónom.

Na prívesy potom umiestnim stĺpcové pakoše, ktoré sa mi budú držať tesne pod hladinou ako na prádelnej šnúre. Druhý spôsob je dať na vrchný príves podvesenca, pod neho stĺpcový pakoš s CDC a na spod dabovaný pakoš bez CDC, alebo napodobenina mokrého pakomára.

Takto pokryjem aj nižšie partie pod hladinou, ja tak chytám radšej. Ak ryby skutočne berú z hladiny, treba zistiť či berú dospelcov kladúcich vajíčka alebo liahnuce sa pakomáre. Pokiaľ berú liahnuce sa pakomáre, tak zvyknem mať nadvezec okolo 3m a dve muchy jeden podvesenec

a jednu muchu na spôsob Shrimpman’s buzzer

tú umiestňujem na príves, namastím ju, podtrhnem a tá potom visí pod hladinovou blankou. Pokiaľ dospelcov tak závisí ako veľkých, ak sú to miniatúry tak volím tri muchy a ako koncovú dám hocičo suché a veľké ako signalizátor a prívesy mikro palmery, alebo podobné napodobeniny (napr aj F-fly). Ak berú stredné alebo väčšie, tak chytám s jednou muchou

na trojmetrovom nadväzci. Tú namastím a nahodím, chvíľku nechám a potom sťahujem, sem tam ju podtrhnem a potiahnem aj pod hladinou. Pri chytaní rýb aktívnych na hladine, alebo tesne pod ňou sa dá povedať ešte to, že môžeme chytať na slepo, alebo vyhadzovať konkrétnu rybu. Pri chytaní naslepo muchy nahodím čo najďalej pred seba a pomaličky priťahujem s dlhšími pauzami. Ak chytám konkrétne zbierajúce ryby, tak pred tým ako nahodím, odsledujem si pár krúžkov ryby, aby som odhadol jej smer. Potom mušky nahodím cca meter pred rybu a nechám voľne ležať. Ak nepríde záber do 20 sekúnd, tak mušky buď prehodím, alebo sťahujem ako pri chytaní na slepo.

K pakomárom by sa toho iste dalo napísať ešte veľa napr. aj v spojitosti s MP vodami, ale to už je iná kapitola. Zaujímavý je hlavne v spojitosti s lovom kaprov a bielej ryby. Ale to až nabudúce.

Myšlienky v tomto článku sú čiste subjektívne názory a pochopím ak s nimi nie všetci budú súhlasiť.

Vladimír Mosný

Kapor na mušku

Kapor, ryba ktorá láka mnohých rybárov najmä kvôli svojej bojovnosti, sa v poslednej dobe stáva viac a viac zaujímavým aj pre muškárov. Ja chytám kaprov už štvrtý rok a nakoľko viem aké ťažké je dozvedieť sa čosi o ich love, rád by som poskytol svoje skúsenosti, ktoré som však poväčšine preskúšal pri vode sám.

Začal by som asi faktami, ktoré sa kde tu objavia. Medzi známejšie spôsoby lovu sa zaraďuje lov na pakomáre. Tu ale nastane malý problém, odporúčajú sa mušky používané aj na pstruhy, ktoré sú skôr nevýrazných farieb, pretože sú prispôsobené hlavne na lov v čistej pstruhovej vode. Ak chytáte kaprov na štrkoviskách s priezračnou vodou, nebudete s nimi mať žiaden problém a budete sláviť úspech, ak budú práve kapry pakomáre zbierať. Problém je iba v tom, že väčšina kaprových vôd nie sú také čisté. Sú zväčša do zelena sfarbené riasami a čistia sa až na jeseň pri ochladení. Keď som sa na takúto vodu prvý krát vybral, bol som prekvapený, že moje mušky zrazu zlyhávajú. Začali dlhé večery viazania a skúšania všetkého možného. Prvý úspech zožala trochu fantastická patentka, ktorá mala chvostík zo striebornej lametky nastrihanej na kúsky, telíčko z červeného bodyglasu a hlavohruď nadabovaná oranžovým spectra dubbingom, ktorý je vyčesaný, aby trčal do všetkých strán. Táto malá muška síce nebola tak úspešná ako by som chcel, ale aspoň ukázala smer ktorým sa mám uberať. Po necelých dvoch týždňoch boli na svete moje dva naj pakoše. Dýchací orgán majú z bieleho marabu, hruď nadabovanú z oranžového a zeleného spectra dubbingu a telíčko z čiernej a zelenej nite prekrúžkované striebornou lametkou. Hoci aká iná obmena materiálov je u kaprov neprijateľná, mušky sa stanú úplne neúčinné. Použitie týchto múch je tiež obmedzené. Chytá sa s nimi vo vrchných až stredných hĺbkach vody. Kde sa sťahujú pomaly po asi 20cm plynulých ťahoch. Kapry pakomáre zbierajú rôzne, v jarných a letných mesiacoch sú to hlavne teplé jasné dni s teplotou nad 20°C, kedy zberajú cez obed až do večera, pokiaľ nie sú väčšie vlnky, ktoré môžu kaprov zahnať hlbšie. Na jeseň však možno chytať aj za zamračeného počasia. Je len potrebné, aby nebolo pod 10°C, vlny s vetrom už robia kaprom menšie problémy ako tomu je v lete. Práve jesenná rybačka má úžasné čaro, nakoľko ryby zvyknú brať skoro každý deň.

Ďalšou používanou metódou je lov na strímre. Strímre môžeme rozdeliť na imitácie rybiek, pijavíc alebo fantastické muchy. Fantastické muchy používam len prvých pár dní sezóny na novo vysadených kapríkov, ktoré zbierajú skoro všetko podobne ako dúhaky. Potom už sú zábery na ne skôr ojedinelé. Imitácie rybiek sú výhodné v dvoch obdobiach, prvým je doba pred výterom, ktorá závisí od teploty vody a druhým obdobím je príprava na zimu. V tomto čase kapry potrebujú nabrať sily a požierajú naše muchy celodenne. Strímre nesmú byť príliš veľké mali by mať do 6-8cm a sťahovať ich môžeme podobne ako pri love pstruhov. Hĺbku treba vyskúšať, kapry sú v pohybe a potravu vyhľadávajú vo všetkých vrstvách vody. Asi najčastejšie používané sú pijavičky, môžu byť rôznych farieb od čiernych, hnedých po šedé alebo tmavo červené. Ich účinnosť opäť zosilňuje strieborná lametka, zelený, oranžový alebo ružový spektra dubbing a zlaté alebo farebné koráliky. Dajú sa použiť po celý rok, kedy sú účinné hlavne v skorých ranných hodinách tesne nado dnom, kde s nimi pomaly a plynule poskakujeme, pričom každého pol metra je dobré zastať, kedy zvykne prísť záber. Veľmi dobré využitie majú aj počas dažďa, poprípade po daždi, kedy sa prikalí voda a kapry brázdia dnom za potravou. Vtedy je dobré spomaliť úplne na minimum, aj kapor v kalnej vode veľa nevidí.

Málo preferovanými sú však mokré mušky. Ich účinnosť v niektorých dňoch je ale obrovská. Keď sa za jasného teplého dňa zdvihne vietor a na vode sa začnú tvoriť vlny, je čas na mokré mušky, ktorými s plávajúcou šnúrou prechytávame všetky hĺbky vody. Spôsob je jednoduchý, mušky nahodíme čo najďalej a necháme ich voľne unášať vetrom, pričom zhruba každú minútu ich potiahneme plynule asi jeden meter. Záber je jednoznačný, napnutá šnúra, ktorá sa nám trhá z rúk je jasný signál na zásek, ktorý však často ani netreba. Mne osobne sa najviac osvedčili všetky možné čierne chlpavky obohatené o korálik, oranžový tag alebo striebornú lametku.

Ďalšou metódou, je lov na bloby, chytám s nimi max meter pod hladinou, keď je zamračené a silný vietor, sťahujem ich pomalými a súvislimi ťahmi cca 20cm, používam hlavne žlte a biele a ako koncovu muchu dávam tzv bahienko, ide o imitáciu rias, viažem ho zo zeleného antronu dabovaním do smyčky.

Velmi populárnou metódou je tiež lov na tzv chleba, ide o muchu z jelenej či srnčej srsti, dabovanej do smyčky, ktorá imituje chleba, no kapor pod ňou podľa mna vidí aj peľ z vŕby či topoľa, nakoľko je najúčinnejšia v obdobi padania peľov. Chytám s ňou, keď je kapor tesne pod hladinou.

 Sú dni kedy kapor na živočíšnu potravu kašle a s úspechmi sa hlásia klasický kaprári s lovom na položenú. Ako hlavné nástrahy väčšiny týchto rybárov býva kukurica, fúkaná kukurica či pufa. Napodobniť niečo, čo leží väčšinou staticky pri dne, alebo tesne nad je dosť zlé vzhľadom na to, že podľa mňa sa kapor pri statickej potrave väčšinou dosť spolieha na pach.
Prvé pokusy sa niesli v znamení molitanov, nitkou vyviazané “telíčka“, silikóny , epoxidy a pod. všetko zaťažené. Na dlhom nadvezci som “muchy“ nechal vyklesať na dno a každých zhruba 5 minút ( alebo jednu červenú marlborku) som ich pritiahol asi o meter a znova nechal stáť. Tento fasa systém ma bavil necelé dva dni a na konte som mal len jedného kapra okolo 20cm ktorý zobral žltý silikón, keď som ho vyťahoval.
Ďalší z mojich pokusov bol inšpirovaný jazerným lovom dúhaka na slimáka. Chytá sa s rýchle potápavou šnúrou a nadvezcom do metra na mušku naviazanú na krivákovom hačiku 10-14, na ktorom je priviazaný pásik čierneho polycelónu za oba jeho konce, na ramienko sa nadabuje trocha čierneho CDC a slimak je hotoví. Chytá sa sťahovaním podľa dĺžky nadvezca a následným vystúpaním muchy. Ak skrátime nadvezec na pol metra, farbu polycelónu na žltú a sme tam aj vynecháme CDC. Dostaneme niečo podobné fúkanej kukurici či pufe, čo pri pomalom, ale plynulom sťahovaní cca pol metra maškrtia nielen kapry, ale aj kde tu dáky zubáčik.

Poslednou mnou vyskúšanou metódou, ktorú však ešte stále len skúšam, sú kriváky hlavne svetlých farieb. Chytám s nimi v lete nad ránom, keď je tichá hladina. Nahodím ich a nechám voľne ležať na dne, kde by som hľadal kapra a čakám na záber, ktorým je prudké trhnutie. Ak do dvoch či troch minút nepríde záber, mušky prehodím na iné miesto atď…

Som si istý, že čo sa týka lovu kaprov je stále čo doháňať, určite nebudú nikdy populárnejší ako skákajúce pstruhy, ale vždy sa nájde niekto, kto bude vyhľadávať razantný ťah ku dnu, aký má práve kapor.

Vladimír Mosný