Muškárenie na Slanej

 Konečne sme sa vybrali aj na iné ryby ako jalce a nášho začiatočníka som učil chytať pstruhy v stiesnených podmienkach. Celkom jej to išlo.

Muškárenie na Belej 2018

                              Konečne. Po x rokoch, ktoré som si stále sľuboval, že si na tejto nádhernej rieke zachytám som si tento sľub splnil. S Tulim sme vyrazili z Bystrice plný očakávania ako dopadneme, lebo sme vedeli, že Belá je na muškárnie ťažká rieka. Po necelej hodinke a pol sme dorazili do hotela Borová Sihoť, kde sme kúpili povolenky. Voľba padla na úsek chyť a pusť, kde sme predpokladali viac rýb. Chyba, ktorú nám neskôr potvrdilo aj zopár priateľov. Rieka bola síce čistá, ale zvýšená a počasie ako z katalógu, úplne bez mraku. Takže podmienky na dovolenku síce pekné, ale na

Muškársky pretek - Kežmarská Zlatná 2018

                        Na tomto muškárskom preteku som sa zúčastnil po dlhej dobe z veľkým očakávaním. Jedná sa o prvý pretek sezóny a dovolím si tvrdiť, že je to najväčšia spoločenská udalosť Slovenských muškárov.  Pretek sa koná na jazere Zlatná pri Kežmarku, ktoré je situované v nádhernom prostredí s panoramatickými výhľadmi na východné tatry. Pretek ma znova nesklamal, pretože bol vynikajúco pripravený a organizovaný, za čo chcem poďakovať všetkým ľuďom z realizačného tímu a Kežmarskej organizácii.

Pure fishporn

                         Aj keď predpoveď počasia bola nepriaznivá, kvôli lige sme s Tulim mali voľný víkend, ktorý by to bola škoda nevyužiť. Piatok bolo prekrásne počasie, tak sme predpokladali, že až také zlé to hádam nebude. Bolo. V Bystrici síce vládlo ráno slušné počasie, tak sme boli pozitívne naladený ......... ale len po Donovaly. Na Ružomberskej strane padal súvislý dážď. Po klasickej káve v Kampflande sme sa presunuli cez Liskovú (aby sme zistili aká je voda) po povolenky do

Spomienka na 1. ligu jar

                   Začiatkom júna ma Alex prekvapil telefonátom, že s Tulim musíme nastúpiť na ligu na Rajčanke pretože naši český bratia nemôžu. Bohužiaľ to ešte netušil, že v takej konkurencii vynikajúcich muškárov ho aj my prekvapíme drvivým výsledkom (hoci sme sa naozaj snažili). Raz darmo, je podstatný rozdiel či ste na vode 20x v roku alebo 180x, kvalitu neoklameš. Ale aj keď som zhruba vedel ako to dopadne, veľmi som sa tešil pretože mám medzi závodníkmi veľa dobrých kamarátov.  Keďže som rodený Žlinčan vyrastal som na Rajčanke a Kysuci tak som bol veľmi zvedavý, ako sa rieka mojej mladosti zmenila. 

Dva dni na rybách

                     V jednu augustovú sobotu som musel pracovne do Partizánskeho, tak som využil príležitosť a skočil som na rieku Nitra priamo v meste na dve hodinky. Bol som zvedavý na tento revír, pretože je v režime chyť a pusť a tento rok sa tam uskutočnil nultý ročník Baťovianskej mušky, ktorej sa zúčastnil aj Tuli s Jergušom.

VN Motyčky oblasť Staré Hory

Na vodnej nádrži na Motyčkách je možnosť športového rybárčenia s platným rybárskym lístkom. Rybárska sezóna sa riadi pravidlami podľa lovu na pstruhových vodách. Každoročne je nasádzaný pstruh dúhový. Povolenku na lov rýb si je možné zakúpiť na lesnej správe Staré Hory. Povolenka sa vydáva len osobe s platným rybárskym lístkom.

KONTAKTNÁ OSOBA: Ján Andráš 0918 334 562 (v pracovné dni 7:00 - 14:00)
CENNÍK PRE SEZÓNU 2016:
Denná povolenka: 15,00 € (10€ do 15r.)
Sezónna povolenka: 150€ (100€ do 15r.)

Podustva a jej cielený lov na mušku

                      Prechádzam sa popri vode, pozerám do vody polarizačkami a vidím nádherné záblesky rýb ktorých telá sa sa prevaľujú na dne – podustvy. Už ako chlapca – keď som chytal ešte na plavák, ma tieto ryby fascinovali. Vtedy som ich s chuťou chytával na kostné červy a kolienka. Hlavne v jeseni. 
              

            

Marcová rybačka

            Maximálne vyťaženie v práci, stres a blížiaci sa termín ukončenia zákazky. Tento stav som už ďalej nezvládal a preto som sa rozhodol zrelaxovať niekde pri rieke s priateľmi. Po mojej skúsenosti na Zvolenskom úseku Hrona vo Februári som sa rozhodol pre revír niekde na východe našej vlasti.V stredu volám priateľovi Pike-mu, ideme na ryby. V telefóne zaznie súhlasná odpoveď a otázka, kedy. Po mojej odpovedi že okamžite, to pár sekúnd nemôže rozdýchať, ale nakoniec presa len dohodneme termín rybačky na ďalší deň. Pike prisľúbi vybavenie domáceho rybára znalého pomerov v danej lokalite. Po telefonáte som už len bezmyšlienkovito chodil po firme a rozmýšľal nad nasledujúcim dňom. Po príchode domov som začal prípravy. Naviazal som niekoľko streamerov a džigov a prezrel krabičky či ešte niečo netreba doplniť. Nakoľko som mal informácie že ide ešte snehová voda a je tam silnejší prúd vkladal som hlavné nádeje do už zmienených džigov. Na druhý deň keď som vyrážal s domu bolo 10 pod nulou a ja som si hovoril, že mi je to už úplne jedno hlavne že budem preč z roboty, ale očami som sťahoval každý stupeň na displeji teplomera v mojom aute. Našťastie do príchodu na miesto stretnutia teplota stúpla na príjemnú 0 až +1. Zvítal s Pikem a spoločne sme počkali na nášho sprievodcu. Keď dorazil zoznámili sme sa, vybrali sme sa k rieke. Náš sprievodca sa volal Rasťo a hneď po príchode na miesto sme začali u neho sondovať, že aká vlastne v rieke je prevládajúca ryba, hĺbka atď. však to poznáte. Keď som pozrel na vodu na našom lovnom mieste na džigi som mohol hneď zabudnúť. Krásna kľudná voda, mierne prikalená a podľa informácií nášho sprievodcu asi 1,5 metra hlboká. Ostali sme chvíľu očarený stáť nad krásou rieky a začali sme naväzovať prúty.

 Pike a Fly – príprava

Po miernych problémoch zo vstupom do vody sme začali prechytávať odporučený úsek rieky. Pike sa vybral mierne proti prúdu a ja dole prúdom. Po čase ma nasledoval pretože vyššie už boli len plytké prúdy, ktoré by v tomto chladnom počasí asi nemalo zmysel prechytávať.

Po hodine bez záberu keď som vyskúšal nymfy aj streamer sme aj s Pikem vyšli na breh a zhodnotili doterajšie poznatky. Vyslovil som obavu či náhodou netlačíme rybu pod seba lebo voda bola naozaj veľmi pokojná a každý krok vyvolával poznateľné narušenie širokého okolia. Preto som navrhol zísť nižšie po brehu a tam skúsiť chytať z brehu a aj proti vode. Pike súhlasil a tak sme sa presunuli nižšie.
Po druhom brehu nás nasledoval náš sprievodca obvešaný našimi fotoaparátmi ako voľajaký paparazi. Na novom mieste sa náš osud opakoval a preto sme sa začali znovu presúvať smerom po toku. Narazili sme na prítok a začali sme uvažovať ako sa dostaneme ďalej. Cez hlavný tok to už nešlo pretože tam bolo asi 2m vody plus bahno na dne tak sme sa rozhodli vyskúšať prebrodiť prítok. Pike ako ľahčí z nás bol vyslaný ako prieskumník do predu. Po menších peripetiách sme sa predsa len dostali na druhý breh. Rasťo to zatiaľ zo smiechom komentoval z druhého brehu. Zišli sme znovu nižšie po toku a začali prechytávať úsek rieky pred nami. Pomaly som poťahoval čiernu pijavičku po dne keď mi zrazu oťažela šnúra v rukách. Je tam, konečne celý šťastný vyťahujem svojho prvého tohtoročného pstruha potočného. Má zhruba tridsať čísel, je prekrásny a v dobrej kondícii.

Hneď sa nám do žíl vlial nový entuziazmus a už s ľahčím srdcom chytáme ďalej. Po novom nahodení párkrát potiahnem a …. je tam. Tentoraz je to väčší jalec. Paráda hovorím si. Pike je aj naďalej bez záberu pretože má plávajúcu šnúru a má problém dostať streamer ku dnu. Mám menšie problémy pri vyťahovaní rýb na odháčkovanie pretože breh je dosť strmý a sám s raketou nedočiahnem na rybu a preto mi musí Pike asistovať pri každom vylovovaní.

Na týchto miestach sa začalo to naozajstné muškárske eldorádo. Pri ďaľšom krásnom pstruhovi asi 37 cm voláme na Rasťa aby prišiel fotiť zblízka, čomu sa vôbec nepotešil lebo ho čakala asi 15 minútová túra až ku nám. Nejdem Vás ďalej zaťažovať ďalšími detailami z lovu, ale Pike vymenil šnúru za potápavú a nakoniec sme spolu chytili za dve hodiny asi 12 potočákov od 28 do 38 cm vo výbornej kondícií, jedného malého potočáka ktorý sa ulakomil na bažantiu nymfu s oranžovým golierom a jedného pekného jalca.

Bolo to naozajstné rybárske eldorádo. Pochválil som nášho sprievodcu za nádhernú vodu plnú rýb a zamyslene si pomyslel, kiež by aj naše revíry boli v takom stave. Na muškárení milujem nielen zážitky od vody, ale aj priateľstvá ktoré tam vznikajú. Spoznal som tu ďalšieho vynikajúceho rybára a dúfam že aj nového priateľa. Rozlúčili sme sa s prísľubom ďalšej rybačky a vyrazil som na dlhú cestu domov. Určite sa tam budem rád s priateľmi vracať, vždy keď budem mať čas.

Striebornica 2006

        8.4.2006 sa uskutočnil nový muškársky pretek na súkromnom jazere Striebornica pri Piešťanoch.

Veľmi som sa naň tešil a veru som sa nesklamal. Svoju prípravu na tento pretek som zahájil niekoľko týždňov pred uvedeným závodom, telefonickou prípravou. To znamená že som obtelefonovával známych a zisťoval, kto všetko sa zúčastní pretože v danom termíne sa mala konať aj Česká Polička. Nakoniec som mal veľkú radosť, že veľa z nich sa vyjadrilo kladne. Potom som sa začal presviedčať, že už je čas aj začať viazať a keď sa mi po veľmi dlhom vnútornom boji podarilo tento cieľ dosiahnuť, sklátila ma poriadna horúčka. Keď som sa ako tak postavil na nohy z hrôzou som zistil, že už mám pred sebou len tri dni a pustil sa do viazania, podľa mňa zaručených kombinácií. V piatok pred dňom D mi zavolal Pike a mal som o ďalší deň viazania menej. Ide sa dnes večer zaznelo v telefóne a mne ostávalo už len pár hodín do odchodu. Vôbec som ešte nebol zbalený, takže na booby a pakomáre som mohol zabudnúť, lebo som si ich nechal na piatok. Okolo 18tej hodiny sa objavila partia z východu v zložení Pike, Palmer, Lovec a ako pozorovateľ, pre mňa nový člen Jendo.
           Cesta nám ubehla veľmi rýchlo v družnom rozhovore. Keďže hneď ako som nasadol do auta ma chlapci začali vynukovať, začal som mať predtuchu že prvý pretek sezóny dopadne ako po iné roky, riadnym rošambom. Tesne pred Piešťanmi sme začali trochu blúdiť a objavili sme hádam jediný kopec široko ďaleko. Priebežne nám volal MartinFFC, ktorý sa už o nás hádam aj trošku začal báť pretože časový plán sme ani zďaleka nedodržali. Po príchode na miesto nás privítal pekný aj keď ešte nie celkom dokončený hotel s krásnym jazerom. Pri hoteli nás čakali usporiadatelia v čele s Martinom, ktorí nám oznámili že v hoteli sme sami, len zo strážnikom. Paráda, pomysleli sme si a začali vybaľovať. Izby boli krásne a spalo sa nám tam veľmi dobre na rozdiel od ostatných čo boli ubytovaný neďaleko v chatkách, ale to sme sa dozvedeli až ráno. Nebudem Vás zaťažovať podrobnosťami čo sa dialo až do skorého rána ale vznikli tam aj takéto fotografie.

          Ráno sme začali tam kde sme večer skončili a tak som mal už od skorého rána mierne problémy s koordináciou pohybu. Závistlivo som sa pozeral na sviežeho Lovca a Jenda, ktorí odolali týmto nástrahám jazerného muškárenia. Pike a Palmer boli na tom podobne ako ja a tak sme radšej vyšli na čerstvý vzduch na losovanie štandov. Vonku už bolo losovanie v plnom prúde a tak sme sa zvítali zo známymi a rozišli pripraviť udice. Našej podarenej trojke musel udice zostaviť Jendo a Lovec to zvládol aj sám. Potom sme sa rozišli na štandy a začal sa samotný pretek. Pretek prebehol bez nejakých incidentov a ryby išli celkom dobre. Samozrejmosťou bolo opäť niekoľko horúcich štandov, kde sa chytalo v priemere viac rýb, ale to je hádam každému jasné že na každom jazere sa takéto miesta vyskytujú. Je to podmienené pohybom prúdov v jazere a prekážkami pod vodou. Počasie na preteku bolo pekné, aj keď ku koncu začal pofukovať dosť nepríjemný nárazový vetrík. Zaujímavosťou pre mňa bolo že ryby na štandoch okolo mňa dobre brali celý pretek, dokonca aj v štvrtom kole. Ja som celý pretek odchytal na dve udice. Na jednej bola potápavá šnúra v 3jke potápavosti a bola na nej zostava troch blobov, prvý príves bol oranžový blob bez chvostíka, druhý príves bol zelený blob s čiernym marabou chvostíkom a koncový bol opäť oranžový blob s chvostíkom a zlatou mosadznou guličkou. Druhá udica bola intermediálna a zostava bola, vrchný príves oranžový blob s chvostíkom, druhý príves čierna lurka s guličkou a oranžovým golierikom a koncová mucha bola taká istá lurka ale s fluozeleným golierikom. Drvivú väčšinu preteku som odchytal na prvú udicu a druhú som nasadzoval len pri zamotaní zostavy. Chytil som celkovo 7 rýb v každom kole bez nuly čo mi stačilo na 36 miesto.

          Myslím že ich umiestnenia sú veľmi dobré, hlavne preto, že boli prvý krát na jazerných pretekoch a nechali za sebou viacero dobrých muškárov. Celkovo sa zúčastnilo 93 súťažiacich zo Slovenska, Čiech a Poľska. Víťazom pretekov sa stal Český muškár, a v prvej 16tke ich bolo šesť čím nám opäť dokázali že sa máme od nich hodne čo učiť.

          Po súťaži sme si konečne mohli poriadne pohovoriť zo známymi a zoznámiť sa z novými ľuďmi rovnakej krvnej skupiny. Túto časť preteku mám osobne najradšej. Takže to zhrniem. Pretek sa mi osobne veľmi páčil a určite sa ho zúčastním aj na budúci rok. Veľmi ďakujem chlapcom z Piešťan za novú možnosť jazerného preteku na Slovensku. Len tak ďalej. Chcem ešte poďakovať aj chlapcom z klubu SKMuškár, vytvorili sme naozaj dobrú partiu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zlaté jesenné muškárenie

Nie je o čom pochybovať. Vrchol vrcholov muškárskej sezóny je vždy farebný. Opisovať tieto farby sa snáď ani nedá, na tie farby sa treba pozerať, tie farby treba absorbovať hlboko do svojho vnútra. V týchto farebných dňoch s napätím v duši prichádzam k obľúbeným riekam a jazerám pre svoje ,,zlaté klince,, muškárskej sezóny.

Nechcem, aby ste mali pocit, že si k vode prichádzam po akúsi matériu v podobe ulovených lipňov zapísaných v prehľade úlovkov. Nechcem, aby ste chápali moje ,,zlaté klince,, ako matematickú rovnicu. Jesenný zlatý klinec je prosto vrchol niečoho dokonalého, čo nás sprevádzalo počas celej muškárskej sezóny. Je to dokonalosť súžitia človeka a prírody, je to splynutie s riekou, je to splynutie s farbami týchto dní. Ak sa to podarí aj Vám pochopíte pre bežného smrteľníka nepochopiteľné pochopíte neopísateľné. Vlastne  nie, Vy to nepochopíte, Vy to bude cítiť rovnako intenzívne a farebne ako ja. Aj vy si vyberiete odmenu v podobe zlatých jesenných klincov.

s kvalitným a jemným náčiním precítime každý pohyb hlavou ulovených lipňov

Už niekoľko rokov navštevujem v jeseni jeden a ten istý revír. Je to zabudnutý revír famóznej rieky na severe Slovenska. Opísať okolité prostredie realisticky by bolo rýchle a strohé…štyri drevené domčeky, dve hrdzavé futbalové brány, jeden cintorín, šesť starcov a stareniek, dve kravy  a tri sliepky.  Aj toto dodáva tomuto miestu na neopakovateľnej jedinečnosti.

    Vrátim sa však k muškáreniu a samotnému lovu na tomto revíri. Rieka je v týchto miestach značne špecifická čo sa týka aktivity rýb, ktorá je s  pravidelnosťou  vždy  iná ako v ostatných častiach toku. Ak je lipeň aktívny povedzme o 15 – 20 km proti prúdu rieky tu to neplatí a naopak.

Výskyt a veľkosť rýb je tiež nevšedná. Mám často dojem, že do týchto lokalít sa vysádzajú buď len väčšie ryby alebo sa tu po prúde rieky dostanú len tie vyvolené lipne a pstruhy, ktoré tu pobývajú v akomsi raji, alebo zabudnutej oáze pokoja. Či to zostane aj naďalej tak je pre mňa veľkým otáznikom.  Na tomto úseku rieky ma fascinuje aj to, že rybačka je tu doslova drina. Ako sa zvykne v muškárskom slangu hovoriť ,,ťažká voda,, . Úlovky sa dajú v priebehu sezóny spočítať snáď na prstoch oboch rúk, čo však neuberá na čare z lovu v týchto miestach.

     V jarných mesiacoch je tu tok rieky dosť rozbúrený a veľké balvany a vymleté jamy sú pri brodení aj na kondíciu dosť náročné. Brodenie v jarných vodách je na tomto úseku vo väčšine prípadov adrenalínovým muškárením. Ak sa však chcem dostať k rybám je potrebné zabrodiť často po pás. Špecialistom na tieto rozbúrené vody je kamarát muškár Viťo Ripič, ktorý viac menej živelne, rovnako ako rieka, sa priam vrhá do silných prúdov. Strímrovanie s ťažkými šnúrami je preňho  akýmsi muškárskym nikotínom. Za riskantné muškárske ,,šnorchlovanie,,  si však odnáša odmenu v podobe ulovených pstruhov nevšedných rozmerov.

     Rieka v lete je v týchto miestach mnoho krát nechytateľná aj kvôli častému zakaleniu, ktoré vzniká bagrovaním v horných úsekoch toku alebo sa kalí množstvom menších horských prítokov. Má to svoje výhody, lebo ryby nie sú rušené nájazdmi muškárov a ostávajú nerušene čakať na farebnú jeseň. Stávajú sa súčasťou nie len mojich jesenných zlatých klincov.

     Jeseň je skutočne skvostná a vynahradí mi aj mnohé z mojich letných neúspešných návratov z týchto miest, práve kvôli zakaleniu či prípadne vyššiemu stavu vody.

muchy typu ,,para dun,, a plávajúca šnúra je to pravé na jesenné muškárenie

Keďže jeseň má pre mňa cenu a farbu zlatistú nejdem na ryby s myšlienkou vybrať čo najviac rýb z vody a aj preto pri jesenných muškárskych výpravách veľmi zriedka používam na lov nymfu, ktorá sa stala fenoménom tejto doby a nadobúdam dojem, že by mala mať špecifické postavenie aj v Rybárskom Zákone.

Ten kto ovláda techniku lovu na krátku či dlhú nymfu, a svedomie či etika lovu sú preňho veľkou neznámou,  dokáže za krátku dobu urobiť z atraktívnej vody vodu mŕtvu. Preto sa osobne stránim v jesenných mesiacoch lovu na krátku ale aj dlhú nymfu a farebný svet si vychutnávam lovom na suché muchy. Lov na sucho považujem za kráľovskú disciplínu muškárenia. Možno trochu ortodoxné, ale to je zrejme len môj pohľad na veci pozemské. V žiadnom prípade nechcem nikoho presvedčovať o tom či onom spôsobe lovu, len chcem pripomenúť, že práve jesenné ,,farebné sušenie,, je ďalším zlatým klincom, lebo zdvihnutie štyridsať centimetrového lipňa z dna rieky je niečo čo sa stojí za námahu a čas strávený pri love na sucho Už sa popísalo veľa o jesennom ,,sušení,, a používaných suchých muchách. Na tomto zrejme už nie je čo zlepšovať či vynaliezať. Zlepšovať sa dá už len na nás samotných, na našom prístupe a cite k vode a k farebným jesenným lipňom, k naším zlatým jesenným klincom.

Ľubo ´Percas´ Augustinský

Spomienka na historicky prvú akciu klubu

Dňa 6 mája 2006 sa uskutočnil nultý ročník muškárskeho preteku, ktorí zorganizovala Trebišovská organizácia a nadšenci z nášho klubu a nazvali ho SKMuškár cup. Z môjho hľadiska hodnotím túto akciu ako veľmi vydarenú. Organizácia a zabezpečenie preteku bolo úplne úžasné za čo patrí moja úprimná vďaka už spomenutej Trebišovskej organizácii, jej predsedovi a kamarátovi Pikemu. Pre pretekárov a ich sprievod(ženy, deti, aj domáci zajac), ktorí sa dostavili deň pred pretekom bolo zabezpečené ubytovanie v pekných chatách a program , na ktorý budem nielen ja ešte dlho spomínať. Navštívili sme Tokajskú pivnicu, ochutnali domáce špeciality no proste paráda.

 

Na druhý deň, po príchode k jazeru Byšta som ostal stáť v nemom úžase nad zabezpečením preteku. Na brehu stál veľký stan, v ktorom boli nachystané všakovaké dobroty a vedľa neho bublal v kotli gulášik. Všetci sme sa zvítali a pozoznamovali a ja som dostal za úlohu oboznámiť rozhodcov z ich povinnosťami a súťažnými pravidlami. Nasledoval slávnostný nástup pretekárov a mohlo sa začať pretekať. Z úvodným klaksónom prišiel silný vietor, prudké ochladenie a vytrvalý dážď, ktorý nám vydržal až do záverečného klaksónu. Nie je to prehnané, verte alebo nie keď zaznel záverečný klaksón prestalo pršať a vyšlo slnko. Organizátori sa však vytiahli, a o všetkých bolo postarané ako v bavlnke. Ani počas takého psieho počasia nás nenechali vyschnúť zvnútra. Čo vám budem hovoriť, nachádzali sme sa v Tokajskej oblasti a jej plody sú nezameniteľné.
Ale späť k preteku. Chytali sa dve kolá po dve hodiny. Pôvodne mali byť aj súťaže o najdlhší hod a najkrajšieho muškára, ale tieto sa pre nepriazeň počasia nekonali. Závodu sa zúčastnilo 24 pretekárov a asi 25 ľudí, ktorí sa starali o ich pohodlie. Keďže zmena počasia bola veľmi citeľná, chytalo sa veľmi málo rýb a nakoniec si na rybu siahlo len jedenásť šťastlivcov. Víťazovi nakoniec stačili len tri ryby aby si siahol na stupeň najvyšší a odniesol si krásnu udicu SNOWBEE.

Zástupca tejto firmy na Slovensku poskytol všetky ceny na tento pretek. Mne sa podarilo chytiť  jednu rybu v každom kole (duhákov), obidvoch na booby žltej farby pri hladine. Chytali sa zubáče, duháky aj kapre. Bohužiaľ mi pekný kapor padol.

Najzaujímavejší bol fakt že pred pretekom boli nasadené duháky, ale prudká zmena počasia ich úplne zastavila a chytilosa len niekoľko kusov. Ale to nám nevadilo a nálada bola výborná. Záverečný klinec programu pečené prasiatko urobil dokonalú bodku za touto nádhernou akciou.Nemyslite si že keď sme už boli v Tokajskej oblasti, že sme vypadali všetci pod obraz boží (len niektorý).Niektorí z nás mali zo sebou kompletné rodiny, alebo len manželky a verte že sa veľmi dobre zabávali aj ony. Spoznal som množstvo nových kamarátov a stretol tých starých a som veľmi rád že som súčasťou tejto veľkej rodiny. Už sa teším na ďalšiu Byštu a dúfam že sme založili peknú tradíciu, ktorá bude z roka na rok ešte lepšia.