Muškárske šnúry

To či muškárska šnúra robí ešte muškárenie muškárením je tažko povedať. Najmä nové smery v muškárení, či už francúzka alebo krátka nymfa by sa dokázali v podstate zaobísť aj bez klasickej šnúry. Avšak pri všetkých ostatných spôsoboch je šnúra nenahraditeľným pomocníkom na prepravu mušiek ku rybám.

Elementárnou znalosťou každého muškára je vedieť so šnúrou aspoň ako tak narábať a nemotať sa v nej stále ako pavúk. Najmä v zahraniční a kľudne môžem povedať, že už v susednom Česku sa hádzaniu venuje oveľa väčšia pozornosť ako u nás na Slovensku. Môžeme sa na to pozerať z dvoch pohľadov. Hádzanie úplných laikov, žačiatočníkov, ktorí sa s muškárskou udicou a šnúrou stretávajú prvý krát a na druhej strane profesionáli, či už castery, pretekári, alebo milovníci tohto športu, ktorí chcú zo seba dostať čo najviac a vyhadzovať „lejny” aj s backingom. Niekoľko krát, či už na pretekoch na Slovensku, ale aj v susednom Česku som bol svedkom nádherne zosúladenej symfónie muškárskeho prútu, šnúry a v neposlednom rade muškára, ktorý si hádzanie náležite vychutnával. Najmä českí juniori dokážu svojou technikou a dĺžkou hodov určite zaujať. Drinou je naučiť sa hádzať, ale keď to budete vedieť, nie je už nič jednoduchšie.
K teórií o hádzaní sa dostane každý, kto by sa chcel o to aspoň trocha zaujímať, taktiež je možné nájsť na youtube množstvo inštruktážnych videií. O tomto však casting(hádzanie) vôbec nie je. Je to o tažkej drine a najmä o „šnúrohodinách” strávených s prútom v ruke, či už pri vode, alebo na lúke, či ihrisku. Možno Vám to príde smiešne, ale nikde sa nenaučíte hádzať lepšie ako na futbalovom ihrisku. Pretože všetku svoju koncentráciu venujete hodu a nie uloveniu ryby. Ale o toto tu predpokladám nikomu z Vás okrem mňa nejde.

Podľa tvaru tela rozlišujeme šnúry:

Vo všeobecnosti môžeme muškárske šnúry rozdeliť podľa najzákladnejších kritérií nasledovne.

• Podľa tvaru šnúry (DT,WF,ST,L)
• podťa váhy šnúry (ATFMA)
• a podľa jej plávajúcich schopností (základ: plávajuca, intermediálna, potápavá)

Podľa tvaru tela rozlišujeme šnúry:

1. DT (double taper) obojstranne ujímané
2. ST (single – shooting – taper) jednostranne ujímané – strelné
3. WF (weight forward) zaťažené v prednej časti – torpédovité
4. L (level) rovnobežné, neujímané. (Dnes sa už prakticky nepoužívajú, snáď len výnimočne v najnižších ATFMA)

Najpoužívanejšie sú šnúry DT a WF.

Šnúry DT umožňujú jemné položenie mušky na hladinu a sú výhodnejšie pre valivé hody a muškárenie so suchou muškou. Teoreticky sa dajú po opotrebení jednej strany otočiť, alebo sa dajú rozdeliť na polovicu a používať ako dve nezávisle šnúry v cene jednej. V reále som sa s tým však nikdy nestretol a sám by som do takého niečoho nikdy nešiel.
Šnúry WF sa viac hodia pre dlhé hody a do vetra. Sú to moje najobľúbenejšie šnúry, aj keď nedovoľujú otočenie na navijaku. J Často krát, najmä na jazerách sa Vám stane, že ryba je relatívne ďalej od brehu a oveľa jednoduchšie tam dohodíte s WFkom ako sa trápiť s DTčkom. A mám pocit, že aj prúty lepšie spolupracujú s WFkami, pretože od hlavy ide už len tenky kvázi running a nezaťažuje prút zbytočnou váhou, najmä pri dlhých hodoch.

Vývoj v muškárení ide míľovými krokmi a to čo je dnes novinkou je zajtra už zastaralou a mŕtvou technológiou, tak isto to platí aj pri tvaroch šnúr, každý rok poprední výrobcovia šnúr predstavia nové modely, ktoré majú tie najlepšie super tvarové vlastnosti na tie najdlhšie hody.

ATFMA

Dôležitou vlastnosťou šnúry je jej váha v prednej časti. Číslom AFTMA 0 – 15 sa označuje hmotnosť prvých tridsať stôp šnúry, čo sa rovná 10 yardom, to je cca. 9,14 metra. Je to v podstate najaktívnejšia časť šnúry, ktorá lieta nad našimi hlavami. Aby ste vedeli akú šnúru si máte k danému prútu kúpiť, označujú sa číslom ATFMA taktiež muškárske prúty. Je to v podstate niečo ako gramáž u ostatných prútov. Čím vyššia ATFMA tým tvrdší prút. V 95% prípadoch urobíte dobre keď si do prútu kúpite šnúru podľa ATFMA, ktorá je uvedená na prúte.
Niektoré prúty Vám však budú lepšie pracovať s ťažšou šnúrou, resp so šnúrou ľahšou ako je predpísaná výrobcom. Je však potrebné cítiť šnúru aj prút aby ste dosiahli ich dokonalú vyváženosť. Začínajúcim a mierne pokročilým muškárom však kľudne stačí spoliehať sa na čísla uvádzané výrobcami a ignorovať 5 % možnosť že by to nepasovalo, pretože skôr sa ich hádzanie pri špekulovaní so šnúrami zhorší ako zlepší.

Typy muškárských šnúr podľa potápavosti

Treťou základnou vlastnosťou, vďaka ktorej sa šnúry od seba odlišujú sú jej plávajúce, resp. potápavé vlastnosti. V princípe môžne šnúry rozčleniť nasledovne:

1. F (floating) plávajúce
2. F/S alebo F/I podhladinové šnúry
3. I (intermediate) neutrálne, vznášajúce sa, s hustotou podobnou vode
4. S (sinking) potápavá

Najznámejšie a najviac používané sú asi plávajúce šnúry, je to základ s ktorým začínal asi každý z nás. Ľahko docielite zatažením muchy, aby sa Vám pohybovala hlbšie aj na plávajúcej šnúre, ale asi tažko docielite to aby Vám suchá muška plávala na potápavke, aj keď videl som snahu už aj o tento zázrak .

Potápavé šnúry sa ďalej označujú rímskou číslicou I – VIII, čo označuje rýchlosť potápania šnúry.I. = cca 5-6 cm/sec.; II. = 7-8 cm/sec.; III. = 9-10 cm/sec., IV. = 11 – 12 cm/sec., atď.

Stredom medzi týmito druhmi šnúr je tzv. Ičko, intermediálna šnúra, ktorá sa vznáša vo vode. Nenahraditeľná šnúra pri love s lurami na jazerách, taktiež vynikajúce je pomalé Ičko(hover) vo vetre pri love na pakoše opäť na jazerách. Vietor Vám neťahá šnúru po hladine, nerobí zbytočné oblúky a Vaše záseky sú niekoľkonásobne účinnejšie. Na trhu môžete nájsť obrovské spektrum typov šnúr, či už s intermediálnym telom a potápavým koncom, plávajúcim telom a Ičkovym koncom, telo v potápavosti 3 a koniec v potápavosti vyššej, či nespočetné množstvo odobných kombinácií. Základom je určite vlastniť plávajúcu šnúru, bez toho by to nešlo a potom už podľa chuti dopĺňať ostatné.

Farba muškárskej šnúry

O farbách muškárskych šnúr sa viedli a vedú nekonečné debaty. Vo všeobecnosti platí zásada, že plávajúce šnúry sú vo svetlejšich farbách – bledozelená, žltá, bledomodrá, biela, broskyňová, intermediálne zväčša nájdeme v čírom prevedení a potápavé typy šnúr sa najčastejšie vyrábajú v tmavých farbách ako je čierna, sivá, hnedá. Ja osobne obľubujem šnúry dvojfarebné, kde hlava šnúry je farebne oddelená od runningu. Čiastočne to môže pomáhať pri hodoch, veľmi nápomocné to je však aj pri rýchlom sťahovaní Ička, kedy sa Vám stáva že ťaháte, ťaháte a naraz len ucítite muchy v očkách a už je potrebné rozmotávať. Výborne takáto farebná segmentácia poslúži aj pri odhade vzdialenosti a podobne. Tkatiež som sa už stretol so šnúrami, ktoré dá sa povedať hrali 5-6 farbami a ryby sa na ne chytali. Podľa môjho názoru farebnosť šnúry nehrá strategický faktor, ktorý by rybu prinútil k záberu, ale naopak by ju od neho odradil. Skôr sa pri výbere šnúry treba pozerať na jej vláčnosť, pamäťovosť a to ako sa kĺže očkami a nie na jej farbu.

 

Samotný výber šnúry nie je jednoduchá vec. Je obrovské množstvo faktorov a nepreberné množstvo šnúr z ktorých sa dá vybrať, treba sa však vždy držať podmienok v ktorých chcete šnúru používať, ako chcete na ňu loviť a čo chcete na ňu loviť. A v neposlednom rade je dobre dať si poradiť od skúseného kolegu, alebo od „rozumného” predajcu v shope.

Najdôležitejšie zo všetkého však je ako sa naučíte so šnúrou pracovať a s akou presnosťou a citlivosťou dokážete svoje mušky prezentovať, pretože často krát sa stane, že máte iba jeden pokus položiť mušky správne a ryba po nich vyštartuje, alebo Vám šnúra pľaskne o hladinu, zamotá sa a na ryby môžete zabudnúť.

Muškárenie je vedou, ktorú si človek neosvojí zo dňa na deň čítaním príručiek alebo vysedávaním za internetom. Je to o neustálom skúšaní, špekulovaní, vymýšlaní niečoho nového. A aj keď je každý jeden z nás takým malým alchymistom, nikdy si nemôže povedať že je už dosť dobrý na to aby prekabátil každú rybu, ktorá sa mu postaví do cesty. A to je daľšia z tých vecí ktorá robí rybačku takou krásnou…….. okrem iného

Peter ´Cortone´ Held

Nabudúce: Muškárske krabičky