Keď mi Pike oznámil že nasledujúca výprava klubu je do Bosny, nebolo
mi viac treba. Výprava bola naplánovaná na koniec augusta s tým, že sa
bude dva dni chytať. Nažhavený som čakal na deň odchodu a všetko chystal
na kopu aby som nič nezabudol. V deň odchodu ma čakala vyše 100km cesta
na miesto zrazu, ale vôbec som nemohol zaspať a tak som odchádzal o
jednej ráno úplne ospalí. Po príjazde k Lovcovi sme sa ani nestihli
poriadne zvítať a už volá Pike že s Maxom o pár minút brzdia pred
Lovcovým domom a máme už byť nachystaný. Ako tak čakáme v družnom
rozhovore na dvore pred domom, známa dodávka si to dvakrát prefrčí okolo
nás. Začínam mať vážne pochybnosti či chlapci nezačali s pitím bez nás.
Keď nakoniec dorazia spiatočkou a ubezpečení sa že sú ok, v pokoji
naložíme zvyšok vecí a meníme vodiča. Ešte sa zastavujeme po Palmera a
Ampéra a hurá smer Bosna.
Na tejto akcii sa zúčastnili Pike a Palmer ako vedúci akcie pričom
Palmer plnil aj úlohu hlavného bacilonosiča. Arpi ako vodič a ochranka.
Lovec ako druhý vodič, Ampér ako sprievodca, Maxa ako prekladateľ a ja
(Fly) ako nutné zlo.
Ja z Maxom sme poňali začiatok cesty veľmi zle a v priebehu slabých dvoch hodiniek sme sa zabsintovali pod obraz boží pričom sa nám (bez väčších problémov) podarilo stiahnuť aj Ampéra. Pike na naše prekvapenie odolal všetkým našim nástrahám. Pri prestávke v Maďarsku sme potrebovali zohnať zápalky a tak sme Maxu ako znalého jazykov ich poslali získať. Bohužiaľ sa to skončilo fiaskom a Maxu sme degradovali na radového Slováka. Cesta ubiehala v pohode až na dlhšie blúdenie v Karlovaci. Keď sme prišli na hranicu v Bosne videli sme ako sa vytackal opitý veliteľ prechodu a dal vyložiť auto oproti nám, v aute by ste počuli aj chôdzu muchy po okne. Naštastie sme aj túto nástrahu prekonali bez problémov a už nám nič nestálo v ceste za rybami. Po príchode k revíru (asi 10km po makadamovej ceste proti ktorej sú niektoré naše poľné cesty ako diaľnica) sme sa stretli z Dušanom, hlavným porybným a strážcom tohto prekrásneho revíru. Pristúpil k nám a ukázal nám cestu na ubytovanie.
Revír tvorili rieka Unac a Una a bol nádherný. Tvoril písmeno Y a zahŕňal asi 4km rieky. Končil sa zničeným mostom (spomienka na vojnu). Prekrásne a hlavne čisté prostredie , priezračná voda. Takto by sa dal v krátkosti charakterizovať tento nádherný revír.
A keď nám na ubytovaní Dušan ukázal aj fotky rybárov z celého sveta s prekrásnymi rybami v rukách, nepochybovali sme že sú v ňom aj krásne ryby. Ubytovali sme sa a išli sa najesť do miestnej reštaurácie. Voda tu bola všadeprítomná, rieka Una s prekrásnymi vodopádmi tiekla asi 50m od nášho ubytovania a okrem toho tu boli vybudované na každom kroku mlynské náhony (v ktorých boli mimochodom tiež ryby). V reštaurácii nám ponúkli bohatú ponuku jedál, až dvoch (ale vynikajúcich)a hnusné pivo. Po príchode na privát sme sa stretli znovu z Dušanom z ktorého sa Pike z Ampérom pokúšali vytiahnuť čo najviac informácii a kúpili povolenky. Zistili sme že na tomto revíry sa smie chytať len na jednu mušku a je povolené pridať na nadväzec olovo. Ryba sa môže zobrať len duhák, v počte 1kus na osobu a dĺžke 45cm a viac. Dušan nás ponúkol jeho vlastnou pálenkou, čo sme mu z radosťou vrátili v podobe našich zásob. Neskôr večer nás navštívili dvaja Český rybári z ktorými sme sa zoznámili poriadne po Slovensky, po čom má mladší z nich zjavné problémy s koordináciou pohybou. Prišli ráno a už chytali, tak aj z nich ťaháme informácie. Spomíname im Maxu, pričom starší z nich po pár pohárikoch tvrdí že ho pozná, ale jeho pravé meno je Varga, čoho sa samozrejme hneď chytá Palmer a Maxa dostáva ďalšiu prezývku Varga. Potom sme išli všetci spať s vidinou obrovských rýb ktoré na nás čakajú.
Keď sme sa ráno zobudili vydali sme sa k rieke. Ampér s Palmerom to išli skúšať priamo pod okná na Unu a my ostatný sme išli k mostu na rieku Unac. Nakoniec sme sa najviac motali počas oboch dní práve okolo tohto mosta, nad ktorým sú rybacie sádky a práve tu sa sústreďuje gro rýb z celého revíru. Začali sme chytať pod mostom a za chvíľu vidíme Ampéra s Palmerom, ktorí ako sme sa dozvedeli neskôr sa vôbec kvôli hĺbke a vodopádom nevedeli dostať do Uny. Išli vyskúšať kaňon nad mostom.
Ja som začal chytať nad Pikem s Maxom. Ja som sa rozhodol venovať väčšinu dňa streamerovaniu a preto som nasadil potápavú šnúru. Nasadil som streamer prírodných farieb pred ktorý som pricvikol olovo kvôli sile prúdu. Asi po treťom nahodení som ucítil úder po ktorom okamžite nasledoval zásek a prvý súboj z miestnou rybou. Kričím na Pikeho nech ide fotiť. O chvílu je ryba na brehu, nádherne vyfarbený duhák okolo 40 cm. Na tomto mieste som ostal asi 3 hodiny a nachytal veľa rýb. Ostatne tak ako všetci, ryby tu boli naozaj všade. Proste rybársky raj. Nevravím že to tu bolo prerybnené, to nie, ale každý si krásne zachytal. Žiadne brutálne počty, ale za deň ste boli schopný chytiť 40-50 ks. Tí schopnejší samozrejme viac. V drvivej väčšine sa jednalo o duháky, boli aj nejaké lipne (ale väčšinou malé) a neviem či sa chytili aj nejaké potočáky.
Po nejakom čase som sa rozhodol poprechádzať sa aj po iných miestach tohto nádherného revíru a tak som sa vydal po prúde dole. Prešiel som po ceste asi 500 m a zišiel na lúku pri rieke. Bola nádherná, krajšia ako pri moste. Vybral som sa popri toku smerom hore a prechytával rieku. Zábery prichádzali veľmi sporadicky a aj pohybu pod hladinou bolo podstatne menej. V strede rieky som objavil nádherný ostrov na ktorom som si zriadil dočasné stanovisko. Sadol som si na kameň, najedol sa a chvíľu sa len tak obzeral navôkol. Uvedomil som si jeden zásadný rozdiel medzi našimi riekami a tunajšími, chýbali všadeprítomné odpadky. Ako si tak polemizujem objavil sa zhora prichádzajúci Lovec. Hodili sme reč, pár fotiek a pustili sa znovu do rybačky. Zmenil som štýl a začal chytať na nymfy. Stojím na kameni pod ktorým je asi 3 m hĺbka. Číra voda poriadne klame odhad hĺbky, tam kde si myslíte že je po kolená je Vám nad hlavu, ak šlapnem vedľa bude sranda. Ryby krásne reagovali, len kapitálny kus ktorý som videl pred sebou a chcel ho dostať ma ignoroval. Lovec po čase odišiel dole prúdom a ja som ešte stále zotrvával na mieste a snažil sa dostať statného duháka. Smola hovorím si a odchádzam za Lovcom. Vchádzam do rieky a popri chôdzi prechytávam rieku. Na brehu akási pani kosí lúčku pred svojím domom a pozerá na mňa. Zrazu cítim ako sa mi šmýka a padám na koleno. Prúd ma tlačí do chrbta a ja hádžem efektnú rybyčku do rieky. Dvíham sa do podrepu keď ma znovu prúd pritlačí o dno. Je tam voda niečo nad kolená a tak sa mi podarí na druhý krát postaviť. Kričím ako ranený bizón a nadávam ako pohan. Teta rýchlo mizne v dome a necháva za sebou nedosekaný trávnik. Vychádzam na breh, vylievam vodu z broďákov a žmýkam veci. Nazlostený ako boh pomsty, prichádzam za Lovcom a ešte stále neprestávam nadávať. Dokonca zašlo aj slnko a začína pršať. Už mi nieje viac treba a preklínam zvyšok sveta, ostatné mocnosti a všetkých posielam do horúcich pekiel. Odchádzame na privát, našťastie prší ešte ďalšie 4 hodiny počas ktorých mi ako tak preschnú broďáky. Ostatné veci mi až do odchodu nestihli vyschnúť. Našťastie mám nejaké náhradné veci (odporúčam to aj Vám). Všetci sa stretávame v našej izbe a debatujeme o tom ako a kde sme pochytali. Dozvedám sa že Pike s Maxom sa počas celého dňa pohli zo svojho miesta asi ½ metra, v čom večer úspešne pokračovali za čo si odo mňa vyslúžili prezývku statici. Moja prezývka z dnešného úspešného dňa je člupko, ktorou ma zo širokým úsmevom obdaril Ampér. Ampér odchádza na ryby ešte počas dažďa, čo sa u nás nestretlo z pochopením. Po jeho odchode asi o pol hodinu prestáva pršať a vyrážame aj my.
Ostávam chytať tam kde som ráno začínal a skúšam už aj suchú muchu. Jednoznačne sú ryby pri chuti a chytám znovu niekoľko rýb. Končíme až pri zotmení a odchádzame na privát.
Po večeri, ktorú tvorila všehochuť prinesená každým účastníkom a vynikajúci duhák ktorého chytil Palmer a pripravil Ampér, sa znova všetci stretávajú na izbe kde bývam ja s Pikem.
Po chvíli prichádzajú aj Česi a zábava je v plnom prúde. Vymieňame si skúsenosti, ktoré na druhý deň vyústia do zmeny garde. Česi obsadia naše včerajšie miesta a mi ich. Sme na tom lepšie hoci Maxa s Pikem sú deprimovaný. Už im to miesto proste prirástlo k srdcu.
Ampér nám všetkým ukazuje ako sa to robí a počas celého dňa vyťahuje veľké ryby. Maxa objavil miesto z peknými duhákmi a vyťahuje jednu veľkú rybu za druhou. Keď už vytiahol štyri z nonšalantným úsmevom púšťa na svoje miesto Pikeho. O chvíľu mu úsmev mrzne a Pike vyťahuje hádam najväčšieho duháka z tej tône, 46 cm nádherná ryba.
Keďže sme deň začali tekutými raňajkami pri brodení na opačné strany rieky sa s Palmerom navzájom podopierame, aby nás nevzala voda. Každý chytá krásne ryby. Najviac všetkých irituje tzv. akvárko, čo je veľká tôň na výtoku Unacu z kaňonu. Sú tam obrovské ryby, ktoré sa každý pokúša chytiť a hádam aj preto sú také opatrné. Okolo 10 tej Ampér chytá najväčšiu rybu, zhruba 70 cm dúhové torpédo. Spoločensky unavený, s cigaretou v jednej ruke a udicou v druhej, nonšalantne rozdávajúci úsmevy na všetky strany pomaly vedie rybu k brehu. Odmieta akúkoľvek pomoc a tak sa mu asi meter od brehu vo vode po lýtka odopína a mizne v diaľke. Ampér sa ešte pokúša o lov v štýle pravekých ľudí, ale ryba už nabrala sily a vyhrala svoj azda najväčší boj vo svojom živote. Arpi okolo obeda odchádza spať, chystá sa na dlhú cestu domov. Pomaly sa balíme aj my a odchádzame na ubytovanie. Vtedy začujeme hurónsky krik, volanie o foto z Lovcových úst. Je asi 300 m od nás. Pike ako jediný s fotoaparátom trieli z vidinou obrovského úlovku Lovca za ním zdokumentovať ho. Keď sa s ním asi o 10 minút stretávam vidím v jeho očiach vražedné chúťky, ktoré adresuje Lovcovi. Z kapitálneho úlovku sa vykľula 38 cm rybyčka, ale Lovec všetkých presviedča že bola vysoká.
Ja z Maxom sme poňali začiatok cesty veľmi zle a v priebehu slabých dvoch hodiniek sme sa zabsintovali pod obraz boží pričom sa nám (bez väčších problémov) podarilo stiahnuť aj Ampéra. Pike na naše prekvapenie odolal všetkým našim nástrahám. Pri prestávke v Maďarsku sme potrebovali zohnať zápalky a tak sme Maxu ako znalého jazykov ich poslali získať. Bohužiaľ sa to skončilo fiaskom a Maxu sme degradovali na radového Slováka. Cesta ubiehala v pohode až na dlhšie blúdenie v Karlovaci. Keď sme prišli na hranicu v Bosne videli sme ako sa vytackal opitý veliteľ prechodu a dal vyložiť auto oproti nám, v aute by ste počuli aj chôdzu muchy po okne. Naštastie sme aj túto nástrahu prekonali bez problémov a už nám nič nestálo v ceste za rybami. Po príchode k revíru (asi 10km po makadamovej ceste proti ktorej sú niektoré naše poľné cesty ako diaľnica) sme sa stretli z Dušanom, hlavným porybným a strážcom tohto prekrásneho revíru. Pristúpil k nám a ukázal nám cestu na ubytovanie.
Revír tvorili rieka Unac a Una a bol nádherný. Tvoril písmeno Y a zahŕňal asi 4km rieky. Končil sa zničeným mostom (spomienka na vojnu). Prekrásne a hlavne čisté prostredie , priezračná voda. Takto by sa dal v krátkosti charakterizovať tento nádherný revír.
A keď nám na ubytovaní Dušan ukázal aj fotky rybárov z celého sveta s prekrásnymi rybami v rukách, nepochybovali sme že sú v ňom aj krásne ryby. Ubytovali sme sa a išli sa najesť do miestnej reštaurácie. Voda tu bola všadeprítomná, rieka Una s prekrásnymi vodopádmi tiekla asi 50m od nášho ubytovania a okrem toho tu boli vybudované na každom kroku mlynské náhony (v ktorých boli mimochodom tiež ryby). V reštaurácii nám ponúkli bohatú ponuku jedál, až dvoch (ale vynikajúcich)a hnusné pivo. Po príchode na privát sme sa stretli znovu z Dušanom z ktorého sa Pike z Ampérom pokúšali vytiahnuť čo najviac informácii a kúpili povolenky. Zistili sme že na tomto revíry sa smie chytať len na jednu mušku a je povolené pridať na nadväzec olovo. Ryba sa môže zobrať len duhák, v počte 1kus na osobu a dĺžke 45cm a viac. Dušan nás ponúkol jeho vlastnou pálenkou, čo sme mu z radosťou vrátili v podobe našich zásob. Neskôr večer nás navštívili dvaja Český rybári z ktorými sme sa zoznámili poriadne po Slovensky, po čom má mladší z nich zjavné problémy s koordináciou pohybou. Prišli ráno a už chytali, tak aj z nich ťaháme informácie. Spomíname im Maxu, pričom starší z nich po pár pohárikoch tvrdí že ho pozná, ale jeho pravé meno je Varga, čoho sa samozrejme hneď chytá Palmer a Maxa dostáva ďalšiu prezývku Varga. Potom sme išli všetci spať s vidinou obrovských rýb ktoré na nás čakajú.
Keď sme sa ráno zobudili vydali sme sa k rieke. Ampér s Palmerom to išli skúšať priamo pod okná na Unu a my ostatný sme išli k mostu na rieku Unac. Nakoniec sme sa najviac motali počas oboch dní práve okolo tohto mosta, nad ktorým sú rybacie sádky a práve tu sa sústreďuje gro rýb z celého revíru. Začali sme chytať pod mostom a za chvíľu vidíme Ampéra s Palmerom, ktorí ako sme sa dozvedeli neskôr sa vôbec kvôli hĺbke a vodopádom nevedeli dostať do Uny. Išli vyskúšať kaňon nad mostom.
Ja som začal chytať nad Pikem s Maxom. Ja som sa rozhodol venovať väčšinu dňa streamerovaniu a preto som nasadil potápavú šnúru. Nasadil som streamer prírodných farieb pred ktorý som pricvikol olovo kvôli sile prúdu. Asi po treťom nahodení som ucítil úder po ktorom okamžite nasledoval zásek a prvý súboj z miestnou rybou. Kričím na Pikeho nech ide fotiť. O chvílu je ryba na brehu, nádherne vyfarbený duhák okolo 40 cm. Na tomto mieste som ostal asi 3 hodiny a nachytal veľa rýb. Ostatne tak ako všetci, ryby tu boli naozaj všade. Proste rybársky raj. Nevravím že to tu bolo prerybnené, to nie, ale každý si krásne zachytal. Žiadne brutálne počty, ale za deň ste boli schopný chytiť 40-50 ks. Tí schopnejší samozrejme viac. V drvivej väčšine sa jednalo o duháky, boli aj nejaké lipne (ale väčšinou malé) a neviem či sa chytili aj nejaké potočáky.
Po nejakom čase som sa rozhodol poprechádzať sa aj po iných miestach tohto nádherného revíru a tak som sa vydal po prúde dole. Prešiel som po ceste asi 500 m a zišiel na lúku pri rieke. Bola nádherná, krajšia ako pri moste. Vybral som sa popri toku smerom hore a prechytával rieku. Zábery prichádzali veľmi sporadicky a aj pohybu pod hladinou bolo podstatne menej. V strede rieky som objavil nádherný ostrov na ktorom som si zriadil dočasné stanovisko. Sadol som si na kameň, najedol sa a chvíľu sa len tak obzeral navôkol. Uvedomil som si jeden zásadný rozdiel medzi našimi riekami a tunajšími, chýbali všadeprítomné odpadky. Ako si tak polemizujem objavil sa zhora prichádzajúci Lovec. Hodili sme reč, pár fotiek a pustili sa znovu do rybačky. Zmenil som štýl a začal chytať na nymfy. Stojím na kameni pod ktorým je asi 3 m hĺbka. Číra voda poriadne klame odhad hĺbky, tam kde si myslíte že je po kolená je Vám nad hlavu, ak šlapnem vedľa bude sranda. Ryby krásne reagovali, len kapitálny kus ktorý som videl pred sebou a chcel ho dostať ma ignoroval. Lovec po čase odišiel dole prúdom a ja som ešte stále zotrvával na mieste a snažil sa dostať statného duháka. Smola hovorím si a odchádzam za Lovcom. Vchádzam do rieky a popri chôdzi prechytávam rieku. Na brehu akási pani kosí lúčku pred svojím domom a pozerá na mňa. Zrazu cítim ako sa mi šmýka a padám na koleno. Prúd ma tlačí do chrbta a ja hádžem efektnú rybyčku do rieky. Dvíham sa do podrepu keď ma znovu prúd pritlačí o dno. Je tam voda niečo nad kolená a tak sa mi podarí na druhý krát postaviť. Kričím ako ranený bizón a nadávam ako pohan. Teta rýchlo mizne v dome a necháva za sebou nedosekaný trávnik. Vychádzam na breh, vylievam vodu z broďákov a žmýkam veci. Nazlostený ako boh pomsty, prichádzam za Lovcom a ešte stále neprestávam nadávať. Dokonca zašlo aj slnko a začína pršať. Už mi nieje viac treba a preklínam zvyšok sveta, ostatné mocnosti a všetkých posielam do horúcich pekiel. Odchádzame na privát, našťastie prší ešte ďalšie 4 hodiny počas ktorých mi ako tak preschnú broďáky. Ostatné veci mi až do odchodu nestihli vyschnúť. Našťastie mám nejaké náhradné veci (odporúčam to aj Vám). Všetci sa stretávame v našej izbe a debatujeme o tom ako a kde sme pochytali. Dozvedám sa že Pike s Maxom sa počas celého dňa pohli zo svojho miesta asi ½ metra, v čom večer úspešne pokračovali za čo si odo mňa vyslúžili prezývku statici. Moja prezývka z dnešného úspešného dňa je člupko, ktorou ma zo širokým úsmevom obdaril Ampér. Ampér odchádza na ryby ešte počas dažďa, čo sa u nás nestretlo z pochopením. Po jeho odchode asi o pol hodinu prestáva pršať a vyrážame aj my.
Ostávam chytať tam kde som ráno začínal a skúšam už aj suchú muchu. Jednoznačne sú ryby pri chuti a chytám znovu niekoľko rýb. Končíme až pri zotmení a odchádzame na privát.
Po večeri, ktorú tvorila všehochuť prinesená každým účastníkom a vynikajúci duhák ktorého chytil Palmer a pripravil Ampér, sa znova všetci stretávajú na izbe kde bývam ja s Pikem.
Po chvíli prichádzajú aj Česi a zábava je v plnom prúde. Vymieňame si skúsenosti, ktoré na druhý deň vyústia do zmeny garde. Česi obsadia naše včerajšie miesta a mi ich. Sme na tom lepšie hoci Maxa s Pikem sú deprimovaný. Už im to miesto proste prirástlo k srdcu.
Ampér nám všetkým ukazuje ako sa to robí a počas celého dňa vyťahuje veľké ryby. Maxa objavil miesto z peknými duhákmi a vyťahuje jednu veľkú rybu za druhou. Keď už vytiahol štyri z nonšalantným úsmevom púšťa na svoje miesto Pikeho. O chvíľu mu úsmev mrzne a Pike vyťahuje hádam najväčšieho duháka z tej tône, 46 cm nádherná ryba.
Keďže sme deň začali tekutými raňajkami pri brodení na opačné strany rieky sa s Palmerom navzájom podopierame, aby nás nevzala voda. Každý chytá krásne ryby. Najviac všetkých irituje tzv. akvárko, čo je veľká tôň na výtoku Unacu z kaňonu. Sú tam obrovské ryby, ktoré sa každý pokúša chytiť a hádam aj preto sú také opatrné. Okolo 10 tej Ampér chytá najväčšiu rybu, zhruba 70 cm dúhové torpédo. Spoločensky unavený, s cigaretou v jednej ruke a udicou v druhej, nonšalantne rozdávajúci úsmevy na všetky strany pomaly vedie rybu k brehu. Odmieta akúkoľvek pomoc a tak sa mu asi meter od brehu vo vode po lýtka odopína a mizne v diaľke. Ampér sa ešte pokúša o lov v štýle pravekých ľudí, ale ryba už nabrala sily a vyhrala svoj azda najväčší boj vo svojom živote. Arpi okolo obeda odchádza spať, chystá sa na dlhú cestu domov. Pomaly sa balíme aj my a odchádzame na ubytovanie. Vtedy začujeme hurónsky krik, volanie o foto z Lovcových úst. Je asi 300 m od nás. Pike ako jediný s fotoaparátom trieli z vidinou obrovského úlovku Lovca za ním zdokumentovať ho. Keď sa s ním asi o 10 minút stretávam vidím v jeho očiach vražedné chúťky, ktoré adresuje Lovcovi. Z kapitálneho úlovku sa vykľula 38 cm rybyčka, ale Lovec všetkých presviedča že bola vysoká.
Pike by ho v tej chvíli najradšej ….. Odchádzame na privát a
Dušanovej manželke dávame pripravovať dve ryby. Po vynikajúcom obede sa
balíme a čakáme na Ampéra ktorý sa nevedel z vodou rozlúčiť. Konečne
prichádza a vypratávame aj zvyšné veci. Nakladáme auto, lúčime sa z
pohostinným Dušanom a jeho ženou a opúšťame náš dočasný domov. Po ceste
stretávame Čechov z ktorými sa tiež lúčime a na rozlúčku mladšieho
lámeme znova alkoholom. Je pekne opečený, slnko mu zjavne pripravilo
bolestivý večer. Lúčime sa a odchádzame domov. Dušana sa pýtame na
lepšiu cestu, existuje ak si chceme spraviť 80 km zachádzku. Tak sa opäť
drkoceme po makadame. Na Slovensko prichádzame skoro ráno a všetci v
poriadku.
Aby som to zhrnul, revír je nádherný a vrelo ho všetkým odporúčam. Troška ma zaskočila malá druhová rozmanitosť. Povolenka stojí 32 Euro na deň, čo je síce dosť, ale určite sa to oplatí. Počasie sme mali nádherné až na štvorhodinovú búrku po ktorej okamžite vyšlo slnko a ani sa neochladilo. Vrelo odporúčam.
Aby som to zhrnul, revír je nádherný a vrelo ho všetkým odporúčam. Troška ma zaskočila malá druhová rozmanitosť. Povolenka stojí 32 Euro na deň, čo je síce dosť, ale určite sa to oplatí. Počasie sme mali nádherné až na štvorhodinovú búrku po ktorej okamžite vyšlo slnko a ani sa neochladilo. Vrelo odporúčam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára