Narýchlo obliekam pracovné veci a idem do práce.
Našťastie všetko je v poriadku a tak mi robota trvá približne do 5:00
hod. . Vraciam sa domov a pripravujem si raňajky a rannú kávu, ktorej
kofeín mi málokedy zaberá a inak tomu ani nie je teraz. Po raňajkách
rýchla sprcha, obliekam sa, kontrolujem veci a pozerám ešte narýchlo na
teplomer ktorý ukazuje vonkajšiu teplotu 8°C. Obloha je nádherne
posypaná hviezdami – vyzerá to na pekný deň. Sadám do auta smer mesto – 2
km.
O 6:10 som u Phila, u ktorého sa máme všetci
stretnúť. Dávam si ešte čaj a po 5 minútách prichádza Paul – prekladáme
veci do Philovho Peugeota 307 SW, prichádza Russell narýchlo prehádže
veci a o 6:30 sme nalodený a vyrážame smer Southampton. Cesty nie sú tak
skoro ráno plné a tak nám nič nebráni v rýchlej jazde po autostráde
A5. V aute nie je debata o ničom inom ako o rybách, materiáloch,
muchách, taktike – veď do určite poznáte keď idete na ryby. Z A5
prechádzame na M54 trojprúdovú diaľnicu a prechádzame poza Birmingham,
kde sa napájame na M42 a M40. Zastavujeme natankovať na BP, kupujeme
nejaké sendviče, niečo na pitie (nie alkohol) a znova pokračujeme.
Odbočujeme na A34 na Oxford a Andover. Prvý krát vidíme rieku Test – je
nádherná.
Prichádzame do malej dedinky (názov si nepamätám)
ktorú nájdete len na podrobnej mape (Paulov TomTom funguje skvele).
Zastavujeme pri krčme a čakáme na dohodutého človeka – tzv. keepera –
niečo ako porybný. Chlapík prichádza za pár minút a mi ho nasledujeme,
ja si obzerám malebné domčeky, domčeky so záhradami cez ktoré preteká
rieka Test, domčeky kde by určite každý muškár chcel bývať.
Sme na mieste – konečne, 3.5 hod. autom je aj na
mňa veľa. Chlapík vystupuje zo svojho starého Land Rovera – predstavuje
sa ako Robbie a každému podáva ruku (čo v Anglicku nie je veľmi zvykom).
Ideme obzrieť miesta resp. úsek na ktorom dnes budeme chytať – voda je
kryštáľovo čistá, pokrytá riasami a mi vidíme prvé ryby, zbierajú
z hladiny hmyz. Brehy sú nádherne vykosené, za mnou je dostatok miesta
na švihanie šnúry, na brehu sú lavičky a trošku ďalej altánok – som
v rozprávke.
Keeper nás prevedie úsekom, povie pravidlá,
poblahoželá veľa šťastia a odchádza. Celý úsek približne 1 km je náš,
nikto iný tu nebude chytať – som v rozprávke. Ideme k autu rychlo
vyhadzujeme veci, obliekame veci, rozbaľujeme prúty, viažeme muchy na
silón a ideme chytať. Je niečo po pol desiatej. Rozdeľujeme sa na
dvojice – ja s Paulom ostávame na hornom úseku a Phil s Russelom idú na
dolný úsek približne 400 m pod nami.
Bude to ťažká rybačka, ryby nás vidia a skrývajú
sa v riasach, treba byť veľmi opatrný, aj keď chytáme proti vode, ja som
pričupený, Paul nie. Zišiel by sa fluorokarbón ale nikto z nás nemá
tenší ako 0.18 mm, nepredpokladali sme že to bude také čisté. Mám iba
Stroft 0.12mm, hádam to bude stačiť. Našiel som skupinku asi 5 lipňov
nahadzujem nymfy – ryby vôbec nereagujú, skúšam to viackrát až nakoniec
ryby odplávajú trochu nižšie. Rovno pod mojimi nohami pláva pstruh –
dobrých 50 cm. Nič. Ryby sú veľmi plaché, citlivo reagujú na všetko čo
sa deje na brehu aj vo vode. Začali sa rojiť malé podenky, začína
divadlo ktoré trvá len pár minút – ale keďže som stihol previazať na
sucho (malá parašutka) zdolávam svojho prvého lipňa. Má okolo 27 cm,
fotím a púšťam ho späť. Paul sa presúva poza mňa a to znamená, že mi
poplašil ryby. Neprejde ani 30 sekúnd a ryby sú späť. Paul kričí na mňa
a ja vidím že tiež zdoláva svoju prvú Test rybu – lipňa. Paul chytá na
tom istom úseku asi 4 lipňov a presúva sa vyššie.
Prechádzam na Paulove miesto ale akosi nič – znova
preväzujem muchu a volím inú techniku – NZ štýl (novozélandský štýl –
naväzujem CDC podenku a pod ňu dávam PTN veľkosť 18, bez zlatej hlavy).
Nahadzujem k protiľahlému brehu pod konáre stromu kde stojí niečo veľké.
Ryba sa otáča a berie mi suchú muchu, po záseku už viem že to bude
potočák a nie malý, Paul je na opačnom brehu a pripravuje foťák, rybu
priťahujem k brehu, môj Streamflex v aftme 4 plače a ja tiež lebo
zisťujem že ryba sa do môjho muškárskeho podberáku nezmestí. Našťastie
sa mi ale podarí vopchať jej tam hlavu a vylovujem ho na breh, je
nádherný má niečo cez 50 cm – krásna ryba. Po fotení ide ryba rýchlo
späť do vody. Paul na protiľahlom brehu zasekáva a vylovuje nádherného
lipňa – niečo cez 40 cm. Sme hladní a ideme pozrieť chlapcov ako sa im
darí. Majú pochytaných lipňov ale žiadneho pstruha.
Je čas obeda presúvame sa k autu, každý z nás nie je
ale žerie, aby mohol čo najskôr znova nahodiť. Je niečo po pol jednej
a slniečko nádherne hreje a my máme pred sebou ešte pár hodín rybačky.
Jozef ´Tuli´ Karafa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára