Poľská perla – rieka SAN

                Konkrétne revír chyť-pusť s plným názvom SAN Zwieryń – Hoczewka. Dovolím si tvrdiť, že ide o jeden z najlepších revírov  v strednej európe, čo potvrdzuje aj množstvo zahraničných rybárov navštevujúcich tento revír. Pre nás Slovákov má hneď niekoľko obrovských výhod oproti balkánskym a alpským revírom. V prvom rade je to cena, ktorá je v porovnaní s inými vyhlásenými európskymi muškárskymi revírmi veľmi slušná. V čase našej návštevy stála denná povolenka 70 PLN čo bolo niečo medzi 450-500 Sk. Oproti 70 – 100 eurovým Slovinským a Rakúskym revírom takpovediac super price.

              V druhom rade je to vzdialenosť, z Banskej Bystrice som to mal na ubytovanie cca 350 km. To je minimálne polovičná vzdialenosť k najbližšiemu revíru v Slovinsku. V treťom rade, rybia obsádka. Kto už chytal v Slovinsku, alebo Bosne vie, že to je v prevažnej miere o duhákovi. Na Sane sa s duhákom nestretnete. Zato si ale zachytáte krásne bojovné pstruhy potočné a majestátne lipne. V poslednom štvrtom rade je to prostredie. Hoci v tejto kategórii Balkánske a Alpské revíry vyhrávajú na celej čiare, oproti Slovenským revírom je San čistý ako božie oko. Nenájdete tam žiadne kočíky, koberce, komunálny odpad a iné chuťovky bez ktorých si naše rieky nevieme predstaviť. Informácie o tomto revíre môžete získať na stránke www.san.flyfishing.pl , kde nájdete aj aktuálny stav vody a konkrétne pravidlá a ceny. Ak sa rozhodnete navštíviť tento revír, nezabudnite že je nutné si povolenku dopredu zarezervovať inak by sa Vám mohlo stať, že si nezachytáte. Samozrejmosťou je používanie háčikov bez protihrotu. Ešte jedna moja prosba na záver, zoberte svoje odpadky späť domov. Keď ste obaly z potravín vládali priniesť k rieke plné, určite ich zvládnete odniesť do koša prázdne, ďakujem. To by bolo s predstavenia tohto revíru asi tak všetko a teraz sa poďme pozrieť na to ako dopadla naša výprava.

             Na San som vyrazil začiatkom novembra spolu s Arpim, Pikem a Palmerom z Trebišova, pričom po ceste sme ešte zozbierali Martina s Alexom.  Na všeobecnú škodoradosť mi bolo po predošlej noci parádne zle, pretože Pike sa Palmerovi a mne rozhodol ukázať hádam komplet všetky podniky v Trebišove. Takže sme pár krát po ceste museli zastaviť aby som sa mohol pokúšať o vábenie Jeleňov aj bez špeciálnej vábničky. Keďže bola jeseň a ruja v plnom prúde, som celkom rád že ma nejaký aktívny poľovník neodstrelil. V Poľsku sme samozrejme zle odbočili a museli sa vracať, čo nás už neprekvapilo pretože sa to začína stávať bežným zvykom našich výprav. Ale aj kvôli tejto malej zachádzke sme na miesto stretnutia  dorazili ako prvý. Druhé auto vyrážalo z Kežmarku a posádku tvorili Percas, Ampér, Chuďas a Karči. Po ich príchode sme sa zvítali, pričom som sa celkom úspešne vyhol uvítaciemu drinku a počkali na predajcu povoleniek. Bezproblémové vybavenie povoleniek nás posunulo k ďalšej fáze akcie San a to nájdenie ubytovania. Oproti predošlým návštevám Sanu nás bolo trochu viac a tak chlapci objednali ubytovanie inde ako minulý rok, aby sme boli všetci pokope. Vedeli sme dedinu, vedeli sme číslo domu, ale aj tak sme sa neubránili viacnásobnému radostnému prechodu dedinou hore dole, kým sa nám podarilo nájsť ten správny dom. Po predchádzajúcich peripetiách sme boli celkom šťastný, že sa konečne môžeme vybaliť. Od predošlého dňa boli prehánky a zamračená obloha, ale keďže tento revír sa začína priamo pod priehradou, nebýva tak citlivý na zrážky ako iné časti riek a tak nás to neznepokojovalo. Po ustrojení sa sme všetci vyrazili k vode. Znovu sa nalodili do áut sme vyrazili na známe miesta.

               Po príchode k vode sme založili základný tábor, skompletizovali udice, naviazali mušky a poďho k vode. Ako prvý sa do vody dostali Alex a Pike. Na neuverenie, prvú rybu výpravy zdolal Pike, ktorý sa v poslednom čase až nechutne zlepšil, čo dokazuje aj na muškárskych súťažiach. Percas, Ampér, Martin a Karči sa vybrali hore prúdom a my ostatný sme sa rozliezli v okolí tábora a po prúde. Hoci bolo pod mrakom, na toto ročné obdobie bolo celkom teplo a ryby sa mali k činu. Každému sa darilo a chytal pekné lipníky a pstruhy. Vybral som sa dole prúdom spolu s Alexom, ktorý predvádzal svoje majstrovstvo a ťahal rybu za rybou. Má to proste v rukách a na tak mladého chlapca je výborný muškár. Ryby brali v prúdikoch, aj na olejoch, boli proste všade. Mne sa darilo chytať v hlbšej vode a prúdoch hlavne pstruhy a na sucho lipne, ktoré síce podctivo zbierali, ale boli podstatne vyberavejšie ako pstruhy. Pstruhy brali na mikronymfy aj nymfy väčších rozmerov, prírodných aj divných farieb. Najlepšie sa mi osvedčil ťažky schránkový potočník v prírodnej farby s čiernym tungstenom vo veľkosti 6. Na túto mušku som ulovil najväčšie ryby, po jeho strate som už tak úspešný nebol. Lipne brali dobre z hladiny na cdc mušky vo veľkostiach 18 – 16, prírodných farieb. Blížil sa obed a tak sme s Alexom začali brodiť späť, lebo sa ozvala únava z cesty a hlad. Keď som sa blížil smerom k táboru, videl som rozložený ohník a pri ňom Palmera ako si niečo pečie. Začali sa mi zbiehať slinky, ale keď som prišiel bližšie prešla ma chuť. Na konároch pri ohni viseli ponožky a Palmer robil striptíz v spoďároch. Úplne nové neoprény odmietli poslušnosť  a pripravili svojmu pánovi nechutné prekvapenie v podobe presakujúcich švou.  Broďáky od Loopu v oprave a tečúce neoprény, to už je naozaj smola. Večer na izbe sme neznalí veci, dostali od Ampéra inštruktáž v podobe použitia igelitových vreciek do broďákov. Od teraz budem nosiť aj ja dve vrecká ako poistku, ďakujem ešte raz za radu Ampér. Po výdatnom obede sme sa znova rozliezli po vode samozrejme okrem Palmera, ktorý ostal nedobrovoľne udržiavať štrážny oheň. Tentoraz som sa presúval dole vodou za Chuďasom zrýchleným tempom, lebo som chcel prechytať ešte nižšie úseky rieky. V hlbšej vode pri brehu sa mi darilo chytať celkom slušné pstruhy, ale keď som odtrhol ťažkého potočníka už som mal utrum. Streamer som nemohol použiť, lebo na tomto úseku Sanu je zakázané streamerovať od 1.9. do 31.2. a v mojich vybrakovaných krabičkách už podobná muška, alebo aspoň tak ťažká nebola tak som s veľkými pstruhmi skončil. Najväčší pstruh ktorého som na tejto výprave chytil mohol mať tak 43-45 cm takže žiadny obor ,ale  oproti ostatným pstruhom chyteným za tieto dva dni na iné nymfy ako spomínaného ťažkého potočníka veľmi slušná ryba. Nad prírodným splavom som objavil dva naozaj veľké lipne, tak som sa zakotvil a začal sa o ne pokúšať. V priezračnej vode som pozoroval ich správanie, ktoré ma privádzalo na pokraj šialenstva. Akonáhle sa k nim blížili moje mušky majestátne sa im vyhli a posunuli sa o pol metra ďalej, toto sa stále opakovalo s každou muchou, ktorú som im predostrel až ich prešla  trpezlivosť a stratili sa v prúde. Mierne rozladený som sa posunul nižšie po prúde, kde som chytil na rozhraní prúdu a tíšiny pár malých pstruhov. Už sa začínalo šeriť, tak som zatrúbil na ústup a brodil smerom k táboru. Palmer sa vykašľal na tečúce broďáky a ešte pár chvíľ chytal. Keď som sa vracal, tak akurát vybrodil. Nasadli sme všetci do áut s tým, že sa ide na ubytovanie a ……. Karčiho auto neurobilo ani ťuk. Po pár neúspešných pokusoch sme ho museli pekne krásne priviazať o Arpiho auto a odtiahnuť. Našťastie išlo iba o slabú baterku a ochotný domáci ponúkli na druhý deň pomoc v podobe nabíjačky. Na izbe nás čakalo prekvapenie v podobe úžasnej večere a domácich koláčov, čo sme po úmornom dni veľmi ocenili. Po večeri sa rozpriadol družný priateľský rozhovor, prebrali sa hrozivé scenáre budúcnosti Karčiho auta (ešte sme nevedeli, že je chyba v baterke) a zajtrajšej loveckej taktiky a išlo sa spať.

             Počasie na druhý deň akoby vypadlo z oka predošlému. Taká istá sivá obloha a mierne prehánky. Teplota zostala taká istá čo bola predzvesť dobrej rybačky ako včera. Tento deň sa chcel Palmer naučiť techniku francúzkej nymfy, tak ho zobral do parády Martin. A že výsledok stál za to dokázal  Palmer veľkým množstvom chytených rýb. Ešte že po čase prestal pískať po každej chytenej rybe, lebo už to začínalo byť naozaj otravné. Po obede sa mi už nechcelo od tábora nejak moc vzďaľovať, tak ostávam v jeho blízkosti. Rozhodlo sa tak viac ľudí a tak sme asi na 30tich metroch toku asi šiesti. Pike mi predchádzajúci deň viacnásobne skrátil suchú šnúru asi o 6 metrov, takže chytám na intermediálku. Dostávam na mikronymfu niekoľko malých pstrúžikov. Pike dostáva záchvat súťaživosti, tak dávame malý pretek v ktorom ma celkom slušne porazil. Blíži sa čas nášho odchodu a chlapci začínajú prichádzať do základného tábora. Ampér a ostatný hlásia z vrchných partií rieky tiež dokonalú rybačku. Začína sa debata o tom komu na čo bralo a koľko kto pochytal a ja sledujem ako každému žiaria oči, keď to z veľkým zanietením každý rozpráva. Pre toto milujem tieto naše akcie, kvôli kráse prírody, kvôli nádherným rybám, ale hlavne zanieteným a srdečným kamarátom. Nastáva čas balenia, lúčenia a dlhej cesty domov. (a komplexnej kontrole auta, že Karči)

Keby som mal zhrnúť výsledky tejto našej výpravy, dá sa povedať že bola jednoznačne úspešná. Chytali sa lipne a pstruhy potočné v naozaj zaujímavých počtoch, maximálne do 50 cm. Určite k tomu prispelo aj počasie, ktoré bolo na polovicu novembra extrémne teplé. Cez deň sa pohybovalo okolo 14 stupňov a ráno neboli ešte prízemné mrazíky. Celé dva dni bolo zamračené s miernym vetrom a prehánkami. Mušky sa používali suché v menších veľkostiach 16-18 (hoci Ampér našiel domácu mušku, na háčiku hádam č. 24-26 ktorej efektívnosť by bolo tiež zaujímavé vyskúšať) v prírodných farbách, stačili aj jednoduché F fly, nymfy od mikronýmf až po veľké nymfy na 6 tkách. Nikto s klubu nezahynul, ani nebol ťažko zranený a to je hlavné. Zdravím Vás priatelia a nejakej ďalšej akcii dovidenia.