Slovinsko 2008 – časť 1 (Idrijca)

              Konečne prišiel ten magický dátum 12.6.2008, deň odchodu do vytúženého Slovinska s partiou ľudí na ktorých sa veľmi teším a ktorých, kvôli mojej veľkej pracovnej vyťaženosti tohto roku vídam menej ako by som chcel. Väčšia skupina vyrazila už ráno o desiatej a ja mám naplánovaný odchod spolu s Palmerom, Martinom Rothom a Rastíkom až na piatu popoludní. Po srdečnom zvítaní v Rožňave vyrážame smer Košice, kde sa prekladáme do auta k Martinovi a vyrážame na cestu. Auto vonia novotou a Martin si to z istotou profesionála šinie do protismeru. My ostatný sme mierne zbledli a opatrne ho upozornili na túto skutočnosť. Cestovný stres robí svoje a po úprave smeru konečne ideme . Požičaný GPS navigátor nás neomylne vedie k nášmu vytúženému cieľu, ktorým je mesto Tolmin v Slovinsku. Cesta prebehla bez komplikácií a po príchode do cieľa našej cesty zisťujeme, že druhá časť výpravy v zložení Arpi, Pike, Ampér, Chuďas, Alex a Rudy z Košíc ešte nedorazila. Privítalo nás chladné a upršané počasie a preto si krátime čakanie nad šálkom horúceho čaju. O pol hodinku nás z letargie preberá telefón v ktorom nám Pike oznamuje upresnenie miesta stretnutia, ktorým sa stáva mestečko Most na Soči. S tadiaľ nás vedie na miesto ubytovania pán domáci. Ubytovaný sme v dedinke Čiginj asi 4 km od rieky Soča a k dispozícii máme celý pekne zariadený dom. Konečne sa môžeme zvítať aj zo zvyškom výpravy a začať vybaľovať. Chuďas s Ampérom a Martinom zatiaľ vyrážajú po povolenky, ktoré Chuďas dopredu zabookoval cez internet. Z tohto dôvodu, ale určite aj fluidickým vyžarovaním sexuality jemu vlastnej pôsobiacej na príjemnú Slovinku, ktorá povolenky vystavuje, získava 10 percentnú zľavu. 

Povolenky pre oblasť obhospodarujúcu  Rybiška Družina Tolmin sa delia na :

povolenku na 4 ks salmonidov (obmedzená na časti riek, ktoré nie sú určené ako Catch and Release) v cene 60 Eur

chyť a pusť (na ktorú môžete chytať na všetkých ich vodách určených na komerčný lov), ktorá stojí 50 Eur

Keďže sme nevedeli o tejto výhode povolenky C&R, tak sme vybrali na obidva dni klasickú povolenku

Základné pravidlá lovu v Slovinsku sú že, loviť sa smie iba na jednu mušku bez protihrotu a  bez prídavnej záťaže a sezóna na tejto rieke patriacej RD Tolmin je od.1.4. do 31.10.

Konkrétne pravidlá ako lovné dĺžky, doby lovu, ceny a predajné miesta povoleniek a iné si môžete pozrieť na stránkach www.ribiska-druzina-tolmin.si alebo www.flyfishing.si

              Ako prvú na lov sme si vybrali rieku Idrijca. Idrijca sa delí na hornú a dolnú, RD Tolmin obhospodaruje dolnú časť rieky, kde je vyčlenená aj časť Catch and Release. Po počiatočných úvahách či sme na správnom mieste a nezačneme náhodou chytať práve v úseku chyť a pusť, sme sa rozdelili a začali rozostavovať po rieke. Ampér, Rastík, Alex a Martin sa vybrali hore prúdom, my ostatný sme sa rozostavovali po prúde pár metrov od zaparkovaných áut. Prehánky sa striedali z mrholením, ale nádherná rieka mi dala zabudnúť na túto skutočnosť a s trasúcimi rukami a pohľadom upretým na rieku som naviazal ťažkú nymfu na jigovom háku. Podo mnou stál Palmer a spolu sme začali prehadzovať vodu. Ešte nižšie po prúde boli Pike s Rudom a Arpi s Chuďasom sa nám stratili za ohybom rieky. Po chvíli som zacítil jemný záber, ktorý sa mi ale nepodarilo premeniť. O niečo neskôr Palmerovi vytrháva šnúru z rúk rybie torpédo, ktoré sa ulakomilo na jigového red taga. Po dlhom 5 minútovom boji, pri ktorom ryba úplne ignoruje jeho pokusy o prizdvihnutie k hladine, aby sme ju mohli uvidieť ostáva šnúra voľná. Smola, ale aspoň vieme že tu ryby sú. Dlhší čas sa nikomu nedarí nič chytiť, keď zrazu zbadám že Rudo má na prúte peknú rybu. Pomaly sa vyberám k nemu, aby som sa pozrel na prvého Slovinca. Prichádzajú k nemu aj Pike a Palmer. Kým dôjdem je ryba pustená, dozvedám sa že to bol asi 45 cm duhák. Blahoželáme mu k prvenstvu a rozchádzame pokračovať v love. Mením taktiku a prechádzam z nymfy na jigovú pijavicu. Pijavica je moja najobľúbenejšia muška, tajná zbraň ktorá ma ešte nikdy nesklamala. Snažím sa prehodiť silný prúd a viesť ju čo najbližšie pri dne. Muška jemne zastaví a ja prisekávam. Cítim silný ťah ryby, niečo čo som na sladkej vode ešte necítil. Myslím, že som zapriahol minimálne ruskú ponorku. Moja päťka slušne tlmí výpady ryby a ja sa snažím neurobiť chybu, aby som ju aspoň uvidel. Po nekonečnom čase sa ryba konečne prevalí na hladine, prekrásny duhák pre mňa zvláštnej bledej farby. Ešte mi hodnú chvíľu trvá, kým ho privediem k brehu a Palmer mi ho pomôže podobrať. Krásny duhák, presne 50 čísel, plný sily. Po pár minútach, chytám ďalšieho o niečo menšieho, ktorý sa ale nebránil ani zďaleka tak ako ten predošlý. Za ohybom rieky zatiaľ už dobrých 20 minút zdoláva Chuďas veľkú rybu, to ešte netušíme že objavil rybie eldorádo. Po chvíli sa ozve hurónsky krik a Chuďas si vychutnáva svoj nový osobný rekord – 68 cm duháka. Ďakuje Arpimu, bez ktorého by rybu nedostal sám do podberáka a blíži sa z víťazným úsmevom na perách ku nám. Obdivujeme krásnu rybu a fotíme sa s ňou. Blahoželáme mu a Palmer vyráža na uvoľnené miesto po Chuďasovi. Po 20 tich minútach sa situácia opakuje a tento raz Palmer zdolal za Arpiho pomoci 65 cm duháka. Takého šťastného ho vidím prvý raz. Je to naozaj veľká ryba a ja mu tento zážitok naozaj prajem. Moja 50tka pri týchto dvoch rybách vypadá ako dorastenec, hoci je rozdiel v dĺžke len necelých 15-18 cm. A že vraj na veľkosti nezáleží ….. ako kedy. Zhora pomaly prichádza po vode najskôr Alex a o čosi neskôr Martin. Každý mal zopár záberov, ale nepodarilo sa im chytiť žiadnu rybu. Ešte chvíľu chytáme, ale cesta, zážitky a hlavne zhoršujúce počasie nás núti si urobiť dlhšiu obednú prestávku. Pri autách si rozprávame zážitky a obdiv k miestnej prírode. Prichádzajú aj Rastík a Ampér, ktorým sa tiež podarilo zdolať zopár rýb. Nízku aktivitu rýb si vysvetľujeme chladným a upršaným počasím, čo nám neskôr potvrdzuje aj domáci rybár s tým, že dažde trvajú už dlhší čas a rieky sú dosť vysoko nad normál. Zaujímavé pre mňa je fakt, že aj za takýchto podmienok je voda blankytne modrá a číra. Odchádzame na ubytovanie, kde Ampér vykúzli svojím kulinárskym umením rybací zázrak z rýb, ktoré sme vzali na degustáciu. (Chutili božsky, ďakujem) Po dobrom jedle sme sa začali po jednom vytrácať a ukladať sa na poobednú siestu. Počas našej obedňajšej prestávky celé 3 hodiny v kuse lialo, ale našťastie sa počasie mierne umúdrilo a my sme mohli znova vyraziť.

                   Znova sme zamierili na Idrijcu, ale tento raz o kus vyššie. Rozdelili sme sa na menšie skupinky a začali chytať. Ja som bol s Palmerom a vybrali sme sa dole prúdom. Začali sme chytať na rozsiahlej tíšine, ale nebolo tu vidieť žiadnu aktivitu rýb a tak sme postupovali pomaly dole prúdom. Robil som pod sebou vlnu a tak som sa snažil dostať na druhú stranu, keď som však zacítil, ako sa mi začína prelievať voda ponad okraj prsačiek rýchlo som toto rozhodnutie prehodnotil a urobil čelom vzad.  Pomaly sme sa dostali na koniec pláne a boli sme obidvaja bez záberu, preto sme išli skúsiť tiahly prúd, ktorý sme začali systematicky prechytávať. Mal som jeden rýchly záber, ktorý som nestihol a to bolo všetko. Palmer bol na tom rovnako ako ja, čo nás vôbec netešilo. Pod ním sa začali na tichej vode ukazovať nejaké malé ryby, ale nepodarilo sa mu ich presvedčiť. Zatiaľ k nám zišiel Arpi, ktorého tieto ryby tiež začali iritovať, ale ako som sa od neho dozvedel neskôr tiež ho odignorovali. S Palmerom sme sa zatiaľ vydali na pochod dole prúdom až ku miestu kde sme dnes ráno začnali. Repete sa nekonalo a na overených miestach sme zhoreli ako fakle. Preto sme sa vydali na únavnú cestu hore, k miestu kde sme parkovali. Keď sme tam dorazili, väčšina partie už sedela v aute a sledovala video. Pike mi bránil k vniknutiu do sucha a pohodlia, tak som aspoň do nečasu vystrnadil Martina a Rastíka aby sme mohli odísť na ubytovanie. V druhom prípade sme dopadli všetci podstatne horšie ako ráno, čo mohlo byť spôsobené tým trojhodinovým zlievakom a ochladením, hoci ryby sa zo začiatku ukazovali na hladine. Na chvíľu sme si zároveň overili, prečo sa nesmie chytať klasicky na záťažovku a dve nymfy. Výsledky boli aj v čase keď to moc nešlo sakramentsky dobré. Poobede sa chytili aj dva menšie mramorové pstruhy  a dokonca kríženec, ktorý sa podaril Ampérovi. Ja som bol rád, že som prvý deň prežil keďže som bol na antibiotikách a cítil som sa ako pár krát prepláchnutá handra, na pohode mi nepridával ani zapálený palec na pravej ruke, ktorý dal o sebe vedieť pri každom švihnutí prútom.(keď sa darí, tak sa darí)

Večer prebiehal v úžasnej atmosfére jedlo bol bohaté a vínko vynikajúce. Prebrali sme dnešné zážitky a skúsenosti, plán na zajtra  a rozprúdil sa rozhovor o všetkom možnom aj nemožnom čo sa nám v živote stalo. (však to poznáte, keď sa stretnete s priateľmi) Chuďas nám predviedol svoje viazačské umenie, doplnil si úspešný vzor o ktorý sme ho po jeho úspechu obrali a neskôr pri vínku ukázal niečo z jeho viazačských grifov. O túto neskorú kultúrnu vložku som bohužiaľ prišiel, lebo už som bol zapichnutý v posteli a sníval o obrovských mramorových pstruhoch, ktoré nás zajtra čakajú na Soči.