Prebúdzame sa do chladného rána a nový sneh na kopcoch nás deprimuje.
Nielenže stále prší, ale ešte sa schladilo o ďalších pár stupňov. Na
izbe je zima ako na Sibíri a ja začínam uvažovať, že čo si oblečiem
keďže s teplými vecami som sa moc nezaťažoval. Nakoniec som to vyriešil
navrstvením 3 tričiek a flískou.
Vychádzam na poschodie do kuchyne, kde sa začínajú
pomaly trúsiť aj ostatný zmrznutý. Študujem nové podvodné puzdro ku
kamere aby som bol pri vode už pripravený a mohol zdokumentovať náš lov.
(ešte netušiac, že mi kazetu po našom návrate premaže moja aktívna
manželka) Pri raňajkách a teplom čaji padá rozhodnutie na rieku Soča.
Vyberáme sa cestou proti prúdu rieky a po niekoľkých zastávkach sa
konečne rozhodujeme zastať a začať chytať.
Ku rieke sme z hlavnej cesty odbočili na
celkom slušnú štrkovú poľnú cestu, ale asi 200 m od rieky nás zastavuje
kopec štrku priamo v jej strede. Parkujeme a začíname chystať veci na
lov. Ako vychádzame z príbrežného porastu, otvára sa pred nami scenéria
ako z dokumentárnych filmov. Vychádzame na jednu z najkrajších riečnych
štrkových pláží, čo som doteraz videl. Začínam filmovať a chlapci pomaly
brodiť na podľa nich najlepšie miesta. Kvôli priezračnej vode sa ťažko
odhaduje hĺbka a to ešte nevieme , že voda je cca ¾ m nad normál a ide
snehová voda na čo nás neskôr upozornil jeden domáci muškár. Soča je
nádherná rieka so štrkovým podložím, je dobre prístupná a broditeľná.
Široká je asi ako Váh v Ružomberku a obsádka je pstruh mramorový, pstruh
dúhový a lipeň. Potočáka do jej povodia nevysádzajú, lebo má tendenciu
sa krížiť s mramorovaným, čím by znehodnocoval jeho populáciu.
Ako prvý hlási záber Ampér, ale ryba sa
po chvíli vypína. Chytáme väčšinou na rôzne druhy streamerov, alebo
jigy, ale nedarí sa. Až po hodnej chvíli hlási záber Arpi a ako prvý na
tejto rieke zdoláva prvého cca 30cm duháka. Snažím sa ho nafilmovať, ale
chyba lávky ….. puzdro sa celkom solídne zarosilo a zo zdolávania ryby
dokopy nič nevidno (neskôr som sa z tejto situácie poučil a už sa to
nestalo). Chlapci sa rozdelili, Ampér, Rastík a Martto odišli dole
prúdom, Rudy, Pike, Palmer, Alex a Chuďas ostávajú roztiahnutý blízko
miesta kde sme vyšli pri vode. Ja kamerujem a behám od jedného ku
druhému. Po chvíli odchádza Palmer a Alex hore prúdom a za nejaký čas sa
vracia s tým, že našiel ryby. Rudko sa spolu so mnou vyberá za ním, on
aby chytal a ja kamerovať konečne nejaké ryby. Začínam si nadávať, lebo
včera na Idrijci to s rybami a hlavne veľkými bolo super, ale dnes to
vypadá na solídny debakel. Palmer našiel duháky o priemernej veľkosti
cca 30cm vo veľkých vracákoch pri brehu, aké sa na predchádzajúcom
stanovisku pri pláži nenachádzali. Pekne si zachytal, no po našom
príchode to už také ružové nebolo, ale Rudy si po drobnom fo-pa predsa
len na rybu siahol (Rudy bezprotihrotový háčik neznamená, že nemá mať
hrot ….. iba protihrot). Začali sme sa presúvať proti prúdu, obišli
Alexa a chceli pokračovať vyššie, keď na nás z opačnej strany začal
mávať rukami nohami a snažil sa aj niečo kričať nejaký domorodec. Po
nejakom čase pantomímy domáceho borca sme pochopili, že na tomto úseku
rieky idú mať súťaž papaláši z Rijeky a je uzavretá (preto tam asi
v každej diere pri brehu bolo toľko duhákov).
Pomaly sme sa vrátili aj s Alexom na pláž
ku ostatným. Na otvorenej pláži sa okrem Arpiho v úvode, už nikomu
nepodarilo zdolať rybu aj keď nejaké zábery predsa len boli. Po čase
k nám prikvitol jeden z domácich mímov, ktorý nás pred časom oblažil
svojím vystúpením. Pustili sme sa s ním do reči, kde sme okrem iného od
neho vytiahli informáciu, kde sa dá dobre zachytať aj pri tomto stave
vody. Palmer ho pohostil pivom a v družnom rozhovore, za pískania na
Ampéra a Rastíka sme čakali na ich príchod, aby sme sa mohli premiestniť
na nové lovisko určené spokojným Slovincom. Čakanie nám skrátil Pike
svojou castingovo tanečnou vložkou. Ampér po chvíli dokvitol, ale po
Rastíkovi ani po 20tich minútach nebolo ani vidu ani slychu. Keďže už
bol čas obeda a Rastíka nikde, navyše začínalo znova pršať utiahli sme
sa do motorestu vzdialeného asi ½ km od miesta chytania s tým, že sa po
Rastíka stavíme po jedle. Medzi tým sa solídne rozpršalo a my sme začali
uvažovať, čo sa s Rastíkom asi stalo. Začala sa dražba jeho vecí
a hľadali sa vysvetlenia pre jeho blízkych. Keďže si Arpi vydražil jeho
vestu, tak sa išiel po nej poobzerať a čuduj sa svete, našiel v nej aj
Rastíka …. síce úplne mokrého, ale živého. Keď si k nám prisadol,
uškvaril nás najskôr všetkých pohľadom a potom zahrnul výčitkami (hoci
Rastík, za danú situáciu si si mohol vo veľkej miere sám). No ,ale teplý
čaj a jedlo rozohnali chmáry na jeho tvári aj na oblohe a tak sme sa
mohli pohnúť ďalej. Na novom mieste sme sa znova rozdelili. Ja som ostal
na spodnom úseku spolu s Rudy a Rastíkom a sledovali sme domáceho
muškára ako mu to pôjde. Zjavne tu nebol prvý krát a celkom sa mu
darilo. Chytal na dlhú nymfu a v priebehu 10tich minút čo som ho
sledoval vytiahol 2 ryby (s jednou som nafilmoval, bol to pekný duhák).
Rudkovi sa zatiaľ podarilo chytiť na nymfu pekného mramorového pstruha a
mne urobiť jeho perfektné zábery (a mojej žene ich vymazať). Rastíkovy
sa nado mnou moc nedarilo, tak som odložil kameru a zabrodil. Mal som
naviazaný streamer, ktorý som ale v momente previazal na sucho, lebo sa
začali v rýchlom prúde ukazovať krúžky. Vyplatilo sa a začal som ťahať
krásne lipne jedného za druhým. Najväčší mal 41,5cm a najmenší nemal
menej ako cca 35cm. Podo mňa zabrodil Arpi, ale ryby sa už prestávali
ukazovať. Trvalo to hádam 5-6 minút a bol koniec, takže Arpimu a neskôr
ani Pikemu nebolo dopriate. Arpiho som ešte vytočil tým, že asi pol
metra od jeho nôh sa urobil krúžok. Ukázal som mu ho a vravím sleduj,
odrátal som 3-2-1 bum a bol tam,. pekná 40tka lipeň. Arpi povedal pár
nepublikovateľných slov na moju adresu a rozosmiali sme sa. Zatiaľ sa
k nám stiahli aj chalani z vrchu, ale už bolo po zbere. Skončili sme
preto a vydali sa na ďalšie stanovisko. Bolo krásne, ale bol to
absolútny debakel a aj keď bolo zopár záberov, nič sa nevytiahlo.
Rozhodnutie preto padlo na riečku, či
skôr potok Bača. Na úseku chyť a pusť bolo muškárov ako maku, ale my sme
nemali na tento úsek povolenku a preto sme pokračovali smerom proti
prúdu. Ampér, Pike, Chuďas, Alex a Arpi zastali a my sme pokračovali
ešte vyššie. Milujem menšie toky, lepšie sa mi čítajú a ryby v nich sú
pre mňa väčšou výzvou. Bača mi to všetko splnila, bola krásna, čistá
a pekne som si zachytal. Chytil som iba duháky a chalani čo boli nižšie
hlásili takisto iba pstruhy dúhové. Počasie sa znova zhoršilo, tak sme
ukončili lov a vrátili sa riadne prezimený a mokrý na ubytovanie. Arpi
založil v krbe oheň (nie ako v Nórsku, kde plamene z grilu šľahali asi
5m vysoko, hehe) a v príjemnom teple a dobrom vínku sme debatovali
o rybách, muchách a iných veciach dlho do noci.
Keď som sa ráno zobudil, skoro mi spadla
sánka a určite som nebol jediný. Odkedy sme prišli bolo sychravo, zima,
dážď a vietor a teraz keď odchádzame ako by to vôbec neexistovalo.
Prebudili sme sa do nádherne slnečného a teplého dňa. No ale čo sa dalo
robiť, aj keď padli rôzne zaujímavé názory typu, zostať ešte ďalšie dni
bolo treba ísť domov. Pobalili sme sa a vyrazili na cestu domov. Práve
vtedy sa nám predstavila navigácia v Arpiho aute v plnej kráse a po
zhruba hodinovej ceste akože smerom domov nás vrátila presne tam odkiaľ
sme vyrazili. No tak už sme na mieste, ideme sa ubytovať …. pustil
hlášku Pike. Myslím, že v tej chvíli mal každý na mále aby sme si pobyt
nepredĺžili aspoň o jeden deň. Nakoniec sme predsa len vyrazili (znova)
a tento raz už trafili na tú správnu cestu. V Maďarsku sme sa ešte
zastavili na prekrásnej čárde, pochutili na vynikajúcom jedle a po
drobných peripetiách v Budapešti (navigácia sa znova predviedla a Arpi
ako vedúce auto nás zmiatol dvojitým obkrúžením na kruháku) sme k večeru
dorazili do Košíc. Nastala chvíľa lúčenia s vynikajúcimi ľuďmi,
ale hlavne kamarátmi a vyrazili sme smer domov. Ďakujem Vám priatelia za
prekrásne zážitky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára