Niekedy koncom minulého leta skrsla v v
našich muškárením značne poznačených hlavách myšlienka navštíviť Kubu a
to samozrejme dovtedy, kým sme mohli túto prekrásnu krajinu
precestovať s nostalgickými spomienkami na to, čo bývalo bežné aj u nás
pred nežnou revolúciou . Na úvod našich postrehov a komentárov chcem
povedať, že sa v našom prípade jednalo o rybársku výpravu s cieľom
spoznať krajinu, ľudí a druhy rýb s ktorými sme sa dovtedy stretli len
virtuálne.
Zloženie našej mini výpravy z muškárskeho klubu Slovak Fly Fishing Club SKM Tibor
alias Pike, Arpád alias Arpi, Janko alias Maxa poznačilo rovnaké
trvalé bydlisko v Trebišov. Následne po niekoľkých stretnutiach s
Karolom Schulzom, ktorý je profesionálnym rybárskym sprievodcom v
tejto krajine sme sa definitívne rozhodli pre takúto výpravu a
kalamitný február 2010 na Slovensku sme vymenili od 3. do 15.februára
2010 za pobyt v nepomerne teplejšej Kube .
Našu reportáž sme rozdelili vzhľadom na množstvo navštívených lokalít a zážitkov do dvoch častí:
1.Havana , La Hanabanilla,
2.Cayo Coco,
Hneď úvodom tejto reportáže sa musím poďakovať
Karolovi za perfektne zostavený a zvládnutý rybársky program. Jeho
rečové znalosti miestnych dialektov a presvedčivá gestikulácii, ktorá
je na Kube nevyhnutná spôsobila, že veľakrát ani domáci nezistili,
že nejedná o Kubánca …… práve toto nám veľakrát umožnilo ušetriť
značné finančné prostriedky, pretože sa ceny zjednávali, alebo sme
platili v sadzbách ako domáci. Kubánci sú veľmi srdeční a priateľskí,
dokážu sa smiať a to neraz aj v situáciách často tragikomických a pre
nás nepochopiteľných. Aj napriek neľahkému životu sa veľmi často
stretávajú celé rodiny a trávia spolu dlhé hodiny. Na Kube sme neraz
videli to, čo sa u nás vytráca, aj napriek chudobe a strádaniu je hlavou
rodiny najstarší člen a ten sa teší patričnej úcte až do konca svojich
dní. Samozrejme zovšadiaľ sa ozývajú zvuky salsy a miestnych kapiel,
pričom si pospevujú mladí aj starí. Samozrejme tieto rytmy oslovili aj
našu výpravu a v aute nonstop znela kapela Gente de Zona .
Havana
Na Havanu sme si vyhradili dva dni, čo bolo rozumné
pretože po lete a vyrovnaní sa s časovým posunom , nás čakal náročný
program väčšinou 8 hodinových rybačiek s niekoľkými dlhšími presunmi na
našom novom aute čínskej výroby z požičovne , z ktorého sme počas nášho
urobili takmer terénne auto . Na uliciach Havany sme stretali Lady,
Žiguláky, Moskviče a ohromné spektrum amerických veteránov , ktoré boli
vo veľmi dobrom technickom stave a boli ozajstnou pýchou ich majiteľov.
Prekrásne centrum , obklopovali ulice sa budovy , veľakrát v žalostnom
stave. Na uliciach sme stretávali ľudí oblečených celých v bielom,
jedinou ozdobou bol korálový náhrdelník pričom jednotlivé koraly
predstavujú orisha, bohov a bohyne náboženského systému Santéria, ktoré
má pôvod v západnej Afrike u kmeňa Yoruba. Samozrejme na uliciach bolo
plno doláruchtivých sprievodcov, ktorí ponúkali svoje služby, ale naše
kamenné tváre a Karolove komentáre ich odradili od ďalšieho
obťažovania. Turista je ináč na ulici nedotknuteľný a Kubu je možné
považovať za bezpečnú krajinu nielen v mestách, ale i na vidieku .
Častým stredobodom záujmu bol Maxa, ktorého prezývka podľa známeho
českého speváka nie je náhodná. Vysoký blondiak predsa nie je v spleti
tmavých ľudí bežným zjavom. Pouliční umelci majú svoju malú štvrť
jednoznačne identifikovateľnú, domy sú pomaľované krikľavými farbami a v
každom dome sú domáce galérie plné obrazov a iných umeleckých diel.
Prekrásne obrazy, umelecké skulptúry, sošky nás lákali k predstavám ako
by sa vynímali v našich domácnostiach avšak problematika ich dopravy na
Slovensko nás usmernila k realite.
Samozrejme sme si nemohli v Havane ujsť návštevu továrne na cigary Fábrica de Tobacos Partagas
založenú v roku 1845, kde sme si pozreli kompletný postup výroby
najkvalitnejších cigár na svete od zeleného tabakového listu až po
finálny výrobok. Vidieť na vlastné oči ako vzniká legendárna Cohiba ,
Bolívar alebo Partagas znamená naozaj pre milovníka cigár neskutočný
zážitok. Priamo v priestoroch továrne bola možnosť zakúpiť svetoznáme
cigary v rôznych veľkostiach a baleniach. Veľmi zaujímavý bol pohľad na
tzv. cigarové učilište , kde musí adept zvládnuť výrobu cigár za deväť
mesiacov v patričnej kvalite a kvantite.
Navštívili sme taktiež La Bodeguitu de Medio,
najobľúbenejší bar Ernesta Hemingwaya, kde tvoril, stretával sa s
priateľmi a popíjaj svoje obľúbené mojito. Práve z Havany podnikal
tento slávny spisovateľ úspešné rýbárske výpravy za plachetníkmi. Po
návrate domov veľmi rád zaspávam pri krásne nahovorenom románe Starec a
more.
Bývali sme vo štvrti Vedado, ktorá je kultúrnym
centrom hlavného mesta. Veľmi silným zážitkom bolo stretnutie rodáka
Košičana, ktorý takmer celý život prežil na Kube a raz by sa chcel
vrátiť domov. Čakal nás stále pred hotelom a hltal každé naše slovo v
rodnom jazyku. Odchádzalo sa nám od neho ťažko, mali sme zmiešané pocity
a doteraz veríme, že sa mu jeho sen podarí naplniť .
Z nášho hotelíka sme mali na skok na prekrásnu promenádu Malecon ,
priamo pri mori , kde do neskorých nočných hodín vyhrávali pouliční
hudobníci hrajúci salsu .Malecon je Taktiež miestom , kde sa stretáva
mládež a zamilované páriky ale aj rybári , ktorí sa snažia v príbojovych
vlnách chytiť niektorú z početných druhov rýb . Vyskytuje sa tu
množstvo kranasov čeľaď carangidae, nazývaných tiež
Jack (Bar Jack, Yellow Jack , Black Jack, do tejto čeľade patrí aj
prekrásna ryba Palometa), niektoré druhy Jackov sa nám podarilo na Kube
neskôr úspešne loviť. Vyskytujú sa tu v slušných počtoch aj ihlice, ale
v menších veľkostiach ako sme boli zvyknutí loviť v Egypte kde sme s
Maxom bežne vystrímrovali za skoro ráno desiatky ihlíc a niektoré vo
veľkostiach až 70 cm. Tarpony – strieborné torpéda,
čeľaď megalopidae lovené na otvorenom mori predstavujú dominantných
predátorov, avšak v riekach a kanáloch sa vyskytujú tzv. baby tarpony vo
veľkostiach do 5 – 7 kg. Chňapaly nazývané tiež snappery čeľaď
lutjanidae, predstavujú veľmi bojovné ryby údajne veľmi chutné podľa
vyjadrení miestnych rybárov. Pražmy čeľade sparidae sa
tu vyskytujú vo viacerých poddruhoch a presné určenie konkrétneho druhu
môže byť problematické. Kubánci majú na každú rybu svoj vlastný názov a
medzinárodné označenie používajú len profesionálny sprievodcovia.
Domáci rybári lovia z nábrežného móla prívlačov na rôzne druhy
woblerov, alebo plastových nástrah s ťažšou jigovou hlavičkou. Pri našej
večernej prechádzke sme objavili rybársku krčmičku s vlajkami
Slovenska, fotografie na stenách s úlovkami tarponov cez 50 kg nás
privádzali do tranzu. Je treba objektívne povedať, že kubánska kuchyňa
nám veľmi neučarovala a mimo Havany už teda vôbec nie. Najviac sme
ocenili langusty, ktoré sa podávajú bez panciera aj keď na náš vkus
bolo mäsko trocha tvrdé a hustú polievku z čiernych fazúľ na cesnaku a
cibuli (potahe), ktorú sme konzumovali počas celého pobytu. Táto
polievka mala u nás veľký úspech hlavne po vyčerpávajúcich
osemhodinových výpravách, škoda že napriek našim prosbám, aby bola „
kaliente „ sa na stôl dostala väčšinou vlažná. Spestrením jednej večere
bola požiadavka Maxu na miestnu špecialitu pod názvom „staré šaty”,
ktorá sa naozaj nedala konzumovať, na tanieri sa podávalo trhané
hovädzie mäso, ktoré bolo patrične staré a suché.
Na tomto mieste treba tiež povedať, že na ostrove
mimo dohľadu turistov je rybolov striktne kontrolovaný štátom a legálny
individuálny rybolov je potlačovaný. Na ostrove sme sa stretli s
viacerými športovými rybármi, ktorí mali fotoalbumy plné trofejných
úlovkov, títo ľudia ale žijú bezprostredne pri mori a to im umožňuje
športový rybolov. To samozrejme neplatí o priemyselnom rybolove a
rybolove turistov platiacich za tieto služby štátnym organizáciám, ktoré
rybársku turistiku organizujú.
La Hanabanilla
Cesta
Po dvoch dňoch sme vyrazili diaľnicou z Havany
smer La Hanabanilla, kde sme sa potrebovali dostať do večera, ubytovať
sa a zrelaxovať pre muškárením na obrovskej sladkovodnej vodárenskej
nádrži s výskytom blackbassov. Trojpruhová diaľnica je najmä v noci dosť
nebezpečná pre množstvo dier a húpakov, ktoré naše autíčko privádzalo
ku krásnym skokom v rýchlosti 150 km/hod a po každom dopade auta
zostalo v aute stále chvíľku ticho. Veľmi nás prekvapila aj železničná
trať, ktorá križovala priamo „ diaľnicu”, na závory, alebo nejaké
značenie budovatelia železničnej trate akosi pozabudli. V provincii
Matanzas sme sa zastavili v mestečku Jaguey Grande u sprievodcu
Felipeho, kde Karol dohodol podrobnosti našich ďalších rybačiek v na
mori v Las Salinas a na rieke Rio Hatiguanico. To že šlo o dom hlavného
rybárskeho sprievodcu v rezervácii Peninsula de Zapata bolo
jednoznačné, pretože priečelie domu zdobila kamenná ryba. Felipeho sme
predtým videli na Slovensku v programe Rybár dobrodruh vysielaný na
Viasat Explorer, vtedy u seba Felipe hostil Cyrila Chaqleta, ktorý v
spomínanom programe cestuje a rybárči po celom svete .
Cestou sme nevynechali návštevu Museo Memoria al Che a Plaza de le Revolucion
pri meste Santa Clara, kde sme sa nemohli zbaviť dotieravého
špecialistu na „ sprevádzanie turistov „. Chlapík nás vzhľadom na
znalosť rôznych skratiek a rýchlému bicyklu prenasledoval dlho, ale
nakoniec náš čínsky zázrak (výrobná značka Geely, tieto autá vlastnila
aj miestna polícia) dotieravca zanechal za sebou. Che Guevara na rozdiel
od ostatných vodcov odmietal akékoľvek výsady a pohodlie, žil v
skromnosti medzi svojimi druhmi, svojou ochotou k boju a sebaobetovaniu
sa stal symbolom pre milióny ľavicovo orientovaných ľudí na celom
svete.
Po ceste sme vyťahovali z Karola informácie o jeho
cestách po Kube. Jedna z ponúknutých možností bola rybačka a na
jazerách v pohorí Pinar del Rio, v menej zaľudnenom kraji. Práve preto
boli tamojšie jazerá plné rýb.Možno sme ich mali zaradiť do nášho
kubánskeho rybárskeho programu , ale odradilo nás muškárenie vo veľmi
ťažko prístupnom teréne sediac na duši z traktora. Možno to nebola
správna voľba, ale dnes to ľutujeme. Ďalším dôvodom bolo úplne
umiestnenie jazier smerom na západ, teda úplne opačne ako naše ostatné
ciele. Karol nás presviedčal, aby sme tam šli a na jeho pochvalu musím
povedať , že akákoľvek vzdialenosť mu nerobila starosti. Šoféroval
rád, miloval cesty na vidieku, skratky a stretnutia s miestnymi ľuďmi.
Počas cesty nám Karol rozprával o tom ako vypátral na Kube bájnu
arapaimu, najväčšiu sladkovodnú rybu na svete a čo všetko pri jej love
zažil. Nikto z nás dovtedy netušil, že sa vyskytuje aj na Kube. Karči
znova ukázal, že je rybár plný tajomstiev a o najkrajšie z nich sa delí
nerád.
Večer sa nám podarilo dostať k jazeru a rovnomennému
hotelu, našťastie prístupová cesta nebola zaplavená , čo bolo po
prvýkrát odkedy sme Karol chodieva . Po ľahkej večerí sme sa nadšene
pustili do rozbaľovania bazuky a prípravy na raňajšiu rybačku. Jazero
napájajú dve rieky, má pretiahnutý tvar a dĺžku takmer 36 km. Strmé
svahy často zostupujú až k vodnej hladine a znemožňujú rybolov z brehu.
Večer nás navštívil miestny sprievodca, ktorý nás trocha schladil údajne
nízkou aktivitou rýb a stále chcel vidieť naše woblery a vláčky,
ostali sme pri strímrovniciach. Na tomto mieste sa chcem poďakovať
členom SKM Ampérovi a Chuďasovi, ktorí naše muškovnice patrične
posilnili. Sprievodca nám rozprával o posledných trofejných rybách
chytených na priehrade, čo nám pred spánkom patrične dvihlo náladu .
Ráno sme po raňajkách vyrazili na mólo, kde každého z nás čakal
sprievodca s motorovým člnom. Pod mólom sa preháňali húfy slnečníc,
niektoré vo veľkostiach, ktoré nás prekvapili. Maxa to nevydržal a začal
ich dráždiť strímrikmi, ataky boli dobre viditeľné, ryby návnady
nedoberali ale prinieslo nám to aspoň trocha rozptýlenia na úkor
snažiaceho sa Maxu.
Nadišiel čas nalodenia sa a začatia samotnej rybačky,
pri presunoch sme obdivovali husté borovicové lesy a kopce s
romantickými palmovými hájmi. Tak ako všade na Kube, aj tu boli brehy
plné kôz, koní a hovädzieho dobytka, zvieratá sa voľne pásli, pričom
mali prístup k sladkej vode, čiže boli dlhodobo sebestačné.
Sprievodcovia sa rozdelili a každý sme chytali osobitne. Zvolil som 8
šnúru zo strelnou hlavou, čo mi umožňovalo pekné hody až rastlinám na
brehu. Samotné plytčiny boli pomerne zarastené, čo spôsobovalo
zachytávanie strímrov do vodných rastlín. To čo sme mali na blackbassy
naštudované tu veľmi neplatilo. Krásne strímre s popovou plávajúcou
hlavou, ktoré pri poťahovaní vytvárali špliechajúce bubliny miestne ryby
veľmi neoslovovili. Sprievodca stále dostatočne včas vypol motor a
ďalej manévroval len veslom. Počas samotnej rybačky som zbadal slušné
rojenie hmyzu na hladine a následne aj pekný zber rýb. Samozrejme
univerzálna muškovnica bola na hoteli a suché muchy na Slovensku.
Neostávalo nič iné len ďalej strímrovať a snažiť sa vydráždiť nejakého
blackbassa . Prvé štarty za strímrom začali až v hlbšej vode medzi
skalami, kde sa podľa sprievodcov blackbassy vo februári vytierajú . Na
tomto fakte sa ale nezhodli s Karolom, ktorý túto informáciu
spochybňoval. Podstatné ale bolo to, že kontakt s rybou bol priemerne
raz za hodinu a ako to už býva, väčšinou sa to stalo, keď som to
najmenej čakal. Vystriedali sme asi 10 – 12 „ horúcich miest „ ,
chytili sme niekoľko menších rýb, ale na trofejného bassa sme šťastie
nemali. Veľa som si sľuboval hlavne od vyústení riek do priehrady a moje
predpoklady sa aj naplnili.
Nebrali sme to ako tragédiu, pretože sme boli plní
očakávania rybačkou na mori a rieke Hatiguanico, čo sa aj v najbližších
dňoch potvrdilo. Približne v strede môjho prvého rybárskeho tripu ma
príjemne prekvapil môj guider, keď sa počas krátkej prestávky asi v
strede jazera vzdialil a po chvíľke sa vrátil a obdaroval ma chladeným
Cristalom ( miestne pivo 10 c). V lese sa totiž skrývala výletná
reštaurácia pre turistov, ktorí ju navštevujú na veľkej lodi.
Sprievodcovia na Kube majú určenú pevnú sadzbu za
služby, samozrejme je to pre štátnu spoločnosť, ktorá túto činnosť
zastrešuje. Samozrejmosťou je znalosť angličtiny a profesionálne
oblečenie, ktoré sa šijú pre guiderov vo Švajčiarsku samozrejme s
vlajkou Kuby na košeli je samozrejmosťou. Niektorí z nich dokážu
premeniť osemhodinový muškársky trip na krásne divadlo s predstavením
prírody, rýb, histórie revíru ako aj rekapituláciu trofejných úlovkov.
Samozrejme títo ľudia nie sú otravní a okamžite vycítia ak chce mať
muškár súkromie, alebo chce svoju výpravu precítiť diskrétne. Malý
finančný prezent už ide priamo pre samotného guidera, ktorý sa preto
snaží, aby bol hosť spokojný a hlavne zachytal .
pokračovanie nabudúce ( ostrov Cayo Coco )
Tibor ´Pike´Czuľba
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára