7. januára 2016

Anglicko 2010 1.časť

             Po krátkom boji  je moja prvá tohtoročná ryba zdolaná a pripravená na fotenie. Áno, krásny lipeň z rieky Dee  ukazuje svoju pýchu – nádherne vyfarbenú chrbtovú plutvu.
Všetko je pripravené … udica, navijak, krabička s muchami … je tu 20. január – deň pred odchodom na rybačku do Anglicka. Sedím za internetom a zisťujem ešte aké bude nasledujúce dni počasie. Malo by to byť ok, teploty tesne nad nulou … viac ma však znepokojuje počasie týždeň pred naším odchodom … no veď dáko bude pomyslel som si. Peťo už prišiel večer pred naším odchodom aby sme mohli ráno ísť spoločným autobusom na letisko do Blavy. Sedíme v autobuse, ale hneď za Žiarom nad Hronom nás čaká kolóna áut, okolo nás sa preženie odťahová služba,  policajti, hasiči … dopravná nehoda … minúty letia a my sa pohybujeme po centimetroch … začínam byť nervózny ( a to som si myslel, že ideme dostatočne čoskoro), konečne míňame nehodu, ale máme už teraz hodinové meškanie príchodu do Bratislavy a dopravný servis hlási zápchy z každej strany pri vstupe do Blavy. Peter kontaktuje známeho či by nás hodil zo stanice na letisko … no aspoň to. Máme 30 min. do zavretia „checkinu“ batožiny … fuj … stihli sme to. V lietadle ma zastihne zaslúžený spánok. Na parkovisku letiska Birmingham si preberám auto z požičovne a ideme smer Shrewsbury.  Po príchode ku známemu , kde budeme ubytovaní sa najeme, pokecáme,  ja ešte zisťujem u známeho (Angličan) aká je situácia na riekach … no nedostávam potešujúce odpovede ani na jednu z mnou zvolených „tutoviek“. Uvidíme zajtra.

Deň prvý:
                Ráno prší.  Ešte potrebujeme vybaviť nejaké formality (rod licence), ja ešte nejaké súkromné veci takže na rybačku nám neostáva už veľa času a tak ideme pozrieť miestnu riečku (Rea brook). Po príchode som sklamaný veľká a kalná voda. Ja nechcem chytať, ale Peťo nástojí aby sme skúsili.
 

Peťo v akcii

 Skúšame „bágrovať“ s ťažkými nymfami krikľavých farieb … stále prší, meníme muchy, Peťo odtrhol a preväzoval aspoň 5 krát, ja som na tom lepšie len raz. Po hodinke a pol sme bez záberu, a tak balíme. Ešte šťastie že sme chytali zadarmo (lístok na danú vodu sa kupuje až keď Vás príde navštíviť rybárska stráž … my sme mali šťastie, nikto nás nekontroloval).

Deň druhý:
                Ráno ešte sadám za internet, zisťujem hladiny vôd, volám známym … žreb padne na rieku Dee vo Walese. Po hodinovej ceste, ktorá je nezabudnuteľne krásna (zvolil som skratku cez pohorie Walesu), zvyšky snehu, nádherná scenéria (viď foto), sme v mestečku Bala, kde sa nachádza aj prírodné jazero Bala plné veľkých šťúk. Kupujeme povolenku v miestnom obchode, sadáme do auta a asi po kilometri zastavujem na odpočívadle v blízkosti rieky. Rieka nás síce privíta s asi o meter  zvýšenou hladinou, ale je čistá. Počasie je super .. . je niečo nad nulou. Rýchlo sa obliekame, montujeme udice a po 300 metroch sa zastavujem pod vodopádom od ktorého začíname chytať (túto rieku som navštívil viac krát, tak ako- tak poznám miesta kde sú ryby. Naväzujem  ružové kriváky .. veľkosť  12 – 14 a Peto neveriacky krúti hlavou (také niečo by on na svoje prívesy nikdy nedal), nuž čo ak neveríš uveríš …pomyslel som si. Asi po 20 hode sa šnúra zastavila a ja zasekávam svoju prvú rybu … krásny lipeň ( okolo 45 cm), po fotení putuje späť. Peťo preväzuje a dáva tiež niečo s náznakom ružovej a zdoláva tak isto krásnu rybu (cca 45 cm). Počasie je ustálené, ale chladné. Doobeda je to však všetko … presúvame sa nižšie, ale ani to nám nikomu z nás neprináša úspech. Poobede sa stretávame s chlapíkom s plavákom a krabičkou dážďoviek (v Anglicku veľmi rozšírený zimný lov lipňov na červy tzv. trotting …prehodím zopár slov a zisťujem, že nemal ani záber).vraciame znova pod vodopád, Peťo chytá asi 2 metre nado mnou a ja zdolávam ešte 5 rýb na tom istom mieste. Obaja sa zhodujeme, že Peťo pravdepodobne rozvíril dno a ryba sa pohla a začala žrať. Zdolávame ešte zopár rýb, ale vo všeobecnosti je to  na túto rieku  slabé. Celý zmrznutý prichádzame k autu, rýchlo štartujem aby sa čo najrýchlejšie zohrial motor. Cesta späť … večer ešte zisťujem kde pôjdeme zajtra. Rieka Severn na ktorú som sa tak tešil neprichádza do úvahy pre jej veľmi vysoký stav. Veľká škoda.
 Nezabudnuteľná scenéria Walesu  
 


 
 
     Prvé ryby z rieky Dee
Deň tretí:
  Cez noc nepršalo a vyzerá to na krásny slnečný deň, nahádžeme veci do auta a volíme tú istú rieku a ten istý úsek (aj keď k dispozícii máme aj iné úseky, ktoré patria iným klubom, ale keď že sa na nich koná Grayling competition sú uzavreté). Voda je o meter nižšia a stále čistá, čo ju predurčuje na kvalitnú rybačku. Ide sa na to … naväzujeme muchy … a prvá ryba nenechá na seba dlho čakať … zase otváram skóre ja, ani nie o pár minút neskôr chytám ešte ďalšie 2 ryby a na konte mám ešte zopár nepremenených záberov. Peťo je bez záberu a mení muchy, naväzuje  napodobeninu schránky potočníka,  ktorých je tu veľmi veľa a oplatí sa. Začína chytať ryby… nič veľké, ale o zábavu má postarané. Táto mucha mu funguje,  99% jeho rýb je chytených právena ňu. Ja chytám tiež ryby, ale na ružové napodobeniny krivákov vo veľkosti 16. Oproti včerajšku je to obrat o 360°. Deň končíme s kontami: ja – 10 rýb a Peter 20. Možno si pomyslíte čo to je chytiť za 4 hodiny čistého lovu 30 rýb, ale všetky ryby boli chytené zaslúžene. Večer sedíme pri pivku za internetom keď v tom zavolá Paul, že má zajtra voľno a či si nechceme ísť zachytať na mne už známu rieku Test. Trochu váhame kvôli cene (35 GBP mimo sezóny, v sezóne sa pohybujú ceny až ku závratným 500 GBP/osobu), ale nakoniec ideme. Paul rezervuje lístky a večer trávime u Paula v dome, kde ešte neskoro do noci kecáme o zajtrajšku, taktikách, materiáloch atď.

 
 


…… pokračovanie nabudúce

Jozef  ´Tuli´ Karafa

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára