Všetko je pripravené … udica, navijak, krabička
s muchami … je tu 20. január – deň pred odchodom na rybačku do Anglicka.
Sedím za internetom a zisťujem ešte aké bude nasledujúce dni počasie.
Malo by to byť ok, teploty tesne nad nulou … viac ma však znepokojuje
počasie týždeň pred naším odchodom … no veď dáko bude pomyslel som si.
Peťo už prišiel večer pred naším odchodom aby sme mohli ráno ísť
spoločným autobusom na letisko do Blavy. Sedíme v autobuse, ale hneď za
Žiarom nad Hronom nás čaká kolóna áut, okolo nás sa preženie odťahová
služba, policajti, hasiči … dopravná nehoda … minúty letia a my sa
pohybujeme po centimetroch … začínam byť nervózny ( a to som si myslel,
že ideme dostatočne čoskoro), konečne míňame nehodu, ale máme už teraz
hodinové meškanie príchodu do Bratislavy a dopravný servis hlási zápchy
z každej strany pri vstupe do Blavy. Peter kontaktuje známeho či by nás
hodil zo stanice na letisko … no aspoň to. Máme 30 min. do zavretia
„checkinu“ batožiny … fuj … stihli sme to. V lietadle ma zastihne
zaslúžený spánok. Na parkovisku letiska Birmingham si preberám auto
z požičovne a ideme smer Shrewsbury. Po príchode ku známemu , kde
budeme ubytovaní sa najeme, pokecáme, ja ešte zisťujem u známeho
(Angličan) aká je situácia na riekach … no nedostávam potešujúce
odpovede ani na jednu z mnou zvolených „tutoviek“. Uvidíme zajtra.
Deň prvý:
Ráno prší. Ešte potrebujeme
vybaviť nejaké formality (rod licence), ja ešte nejaké súkromné veci
takže na rybačku nám neostáva už veľa času a tak ideme pozrieť miestnu
riečku (Rea brook). Po príchode som sklamaný veľká a kalná voda. Ja
nechcem chytať, ale Peťo nástojí aby sme skúsili.
Peťo v akcii
Skúšame „bágrovať“ s ťažkými nymfami krikľavých
farieb … stále prší, meníme muchy, Peťo odtrhol a preväzoval aspoň 5
krát, ja som na tom lepšie len raz. Po hodinke a pol sme bez záberu,
a tak balíme. Ešte šťastie že sme chytali zadarmo (lístok na danú vodu
sa kupuje až keď Vás príde navštíviť rybárska stráž … my sme mali
šťastie, nikto nás nekontroloval).
Deň druhý:
Ráno ešte sadám za internet,
zisťujem hladiny vôd, volám známym … žreb padne na rieku Dee vo Walese.
Po hodinovej ceste, ktorá je nezabudnuteľne krásna (zvolil som skratku
cez pohorie Walesu), zvyšky snehu, nádherná scenéria (viď foto), sme
v mestečku Bala, kde sa nachádza aj prírodné jazero Bala plné veľkých
šťúk. Kupujeme povolenku v miestnom obchode, sadáme do auta a asi po
kilometri zastavujem na odpočívadle v blízkosti rieky. Rieka nás síce
privíta s asi o meter zvýšenou hladinou, ale je čistá. Počasie je super
.. . je niečo nad nulou. Rýchlo sa obliekame, montujeme udice a po 300
metroch sa zastavujem pod vodopádom od ktorého začíname chytať (túto
rieku som navštívil viac krát, tak ako- tak poznám miesta kde sú ryby.
Naväzujem ružové kriváky .. veľkosť 12 – 14 a Peto neveriacky krúti
hlavou (také niečo by on na svoje prívesy nikdy nedal), nuž čo ak
neveríš uveríš …pomyslel som si. Asi po 20 hode sa šnúra zastavila a ja
zasekávam svoju prvú rybu … krásny lipeň ( okolo 45 cm), po fotení
putuje späť. Peťo preväzuje a dáva tiež niečo s náznakom ružovej
a zdoláva tak isto krásnu rybu (cca 45 cm). Počasie je ustálené, ale
chladné. Doobeda je to však všetko … presúvame sa nižšie, ale ani to nám
nikomu z nás neprináša úspech. Poobede sa stretávame s chlapíkom
s plavákom a krabičkou dážďoviek (v Anglicku veľmi rozšírený zimný lov
lipňov na červy tzv. trotting …prehodím zopár slov a zisťujem, že nemal
ani záber).vraciame znova pod vodopád, Peťo chytá asi 2 metre nado mnou
a ja zdolávam ešte 5 rýb na tom istom mieste. Obaja sa zhodujeme, že
Peťo pravdepodobne rozvíril dno a ryba sa pohla a začala žrať. Zdolávame
ešte zopár rýb, ale vo všeobecnosti je to na túto rieku slabé. Celý
zmrznutý prichádzame k autu, rýchlo štartujem aby sa čo najrýchlejšie
zohrial motor. Cesta späť … večer ešte zisťujem kde pôjdeme zajtra.
Rieka Severn na ktorú som sa tak tešil neprichádza do úvahy pre jej
veľmi vysoký stav. Veľká škoda.
Deň tretí:
Cez noc nepršalo a vyzerá to na krásny slnečný
deň, nahádžeme veci do auta a volíme tú istú rieku a ten istý úsek (aj
keď k dispozícii máme aj iné úseky, ktoré patria iným klubom, ale keď že
sa na nich koná Grayling competition sú uzavreté). Voda je o meter
nižšia a stále čistá, čo ju predurčuje na kvalitnú rybačku. Ide sa na to
… naväzujeme muchy … a prvá ryba nenechá na seba dlho čakať … zase
otváram skóre ja, ani nie o pár minút neskôr chytám ešte ďalšie 2 ryby
a na konte mám ešte zopár nepremenených záberov. Peťo je bez záberu
a mení muchy, naväzuje napodobeninu schránky potočníka, ktorých je tu
veľmi veľa a oplatí sa. Začína chytať ryby… nič veľké, ale o zábavu má
postarané. Táto mucha mu funguje, 99% jeho rýb je chytených právena ňu.
Ja chytám tiež ryby, ale na ružové napodobeniny krivákov vo veľkosti
16. Oproti včerajšku je to obrat o 360°. Deň končíme s kontami: ja – 10
rýb a Peter 20. Možno si pomyslíte čo to je chytiť za 4 hodiny čistého
lovu 30 rýb, ale všetky ryby boli chytené zaslúžene. Večer sedíme pri
pivku za internetom keď v tom zavolá Paul, že má zajtra voľno a či si
nechceme ísť zachytať na mne už známu rieku Test. Trochu váhame kvôli
cene (35 GBP mimo sezóny, v sezóne sa pohybujú ceny až ku závratným 500
GBP/osobu), ale nakoniec ideme. Paul rezervuje lístky a večer trávime
u Paula v dome, kde ešte neskoro do noci kecáme o zajtrajšku, taktikách,
materiáloch atď.
Jozef ´Tuli´ Karafa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára