Anglicko 2010 2. časť

Deň štvrtý:

           O šiestej ráno už sedíme v Paulovej Octávii smer Oxford. Čaká nás 3,5 hodinová cesta. Nejdem tu rozpisovať rieku Test (to si možete prečítať v mojich predchádzajúcich článkoch), len chcem podotknúť, že ideme na iné miesto (beat). Platíme pri vode, absolvujeme vybaľovací ceremoniál a ideme chytať. Ja s Paulom začíname chytať na tíšine nad vodopádikom a Peto „bágruje”  pod nami … vyplatilo sa mu to a otvára skóre s krásnym lipňom. Paul sa premiestňuje dole prúdom a my s Petom chytáme len pár metrov od seba ale stále nemám záber. Mením taktiku a skúšam NZ (novozélandsky) štýl. Chytám na tichej vode, v tom mám záber na vrchnú muchu … krásny potočák sa však vypína, prehadzujem a chytám na príves prvého lipňa. Je to pekné miesto s rybami a tak skúšam šťastie a znova záber na muchu ktorá pláva na hladine … zásek sedí a ja zdolávam potočáka (cca 45 cm). Peťo chytá menšieho lipňa. Rozhodli sme sa ísť za Paulom dole prúdom, hlboká voda sa strieda s rýchlou a my sledujeme ako sa vyľakané ryby skrývajú pod breh, jamiek a vodnej trávy. Na konci nášho úseku ešte Peto zdoláva jedného menšieho lipňa. Pri presúvaní sa vyššie ešte prechytávame úseky a darí sa nám chytiť každému ešte zopár menších lipňov. Poobede sa začínajú liahnuť olivové podenky a keď vidím ako asi 60 cm duhák doslova šalie na hladine tak preväzujem na sucho, to isté aj Peťo ale ryba nereaguje. No nič o pár metrov vyššie Peťo chytá malého lipňa a ja som našiel jamku, hlbokú asi 1,5 metra kde vidím veľké ryby. Zastavujem sa tu a hádžem, hádžem hádžem, preväzujem a mením nymfy, hádžem …. šnúra stojí, zasekávam a vidím nádherného potočáka ako sa pustí dole vodou, z cievky sa rýchlo míňa šnúra, ryba stojí, naraz sa znova pohne smerom ku mne a mám čo robiť aby som stihol sťahovať šnúru, ryba vojde do prúdu a nejdem s ňou ani pohnúť, Stroft 0,12 mm zatiaľ drží, ryba sa nevzdáva, urobí zopár výskokov nad hladinu a posledný krát mi zamáva chvostovou plutvou a vypína sa. Kontrolujem čo sa vlastne stalo a zisťujem, že to bola moja chyba … zle naviazaný uzlík. Škoda, mohla sa krásne vynímať na fotke.                 

               Dole stretávam Peťa a Paula ktorí chytajú na sucho menšie ryby … stmieva sa a preto je čas vrátiť sa k autu. Skúšam ešte chytať pod stromom kde som chytil prvú rybu zdolávam potočáka okolo 35 cm, v tom zasekne Peťo ktorý chytá meter nado mnou veľkého pstruha ktorý skáče nad hladinu ako divý… Peťo s ním chvíľku bojuje ale 0,10 mm silón to nevydrží a ryba je oslobodená od fotenia. Peťo schádza chytať nižšie, ja som zavadil a prerábať sa mi nechce a tak ešte sledujem Paula ktorému nedá Petrov odtrhnutý potočák pokoja s skúša to na Petrovom mieste len s inými muchami … a čuduj sa svete zasekáva a zdoláva na svojom trojkovom ZXL krásneho potočáka – posledná ryba dnešnej rybačky.  Unavený, zato plný zážitkov sadáme do auta smer Telford. Zhodnotenie dnešného dňa – cca 15 lipňov (max. 40 cm), 3 krát Pp + 2 ryby nezdolané.  Neskôr som sa dozvedel, že deň pred nami na tomto úseku chytali Bulhari, Rumuni a Poliaci, takže v celku sme boli úspešní.  Pri Paulovom dome sa lúčime a nás čaká ešte polhodinka cesty domov.

 

 

 

 

 

 

 

 
 Deň piaty:

                Deň nášho odchodu je tu, nasadáme do auta skoro ráno smer Birmingham letisko, vraciam auto späť do požičovne, odovzdávame batožinu, rozoberáme minulé dni a zhodujeme sa na tom, že naša januárová výprava nebola až taká zlá ako sa na začiatku zdala byť. Večer prichádzam domov unavený a začínam vybaľovať veci, udica, broďáky, topánky … do r…i a naviják Sage sa nenachádza v batožine … pri balení som si to nevšimol a naviják ostal v kufri auta z požičovne … nadávam, kľajem (sám na seba) . Trošku pridrahý špás … moja nepozornosť. Teraz pokukujem po novom . Pssst, ale mojej manželke ani muk.

Jozef  ´Tuli´ Karafa