Slovinsko 2008 – časť 1 (Idrijca)

              Konečne prišiel ten magický dátum 12.6.2008, deň odchodu do vytúženého Slovinska s partiou ľudí na ktorých sa veľmi teším a ktorých, kvôli mojej veľkej pracovnej vyťaženosti tohto roku vídam menej ako by som chcel. Väčšia skupina vyrazila už ráno o desiatej a ja mám naplánovaný odchod spolu s Palmerom, Martinom Rothom a Rastíkom až na piatu popoludní. Po srdečnom zvítaní v Rožňave vyrážame smer Košice, kde sa prekladáme do auta k Martinovi a vyrážame na cestu. Auto vonia novotou a Martin si to z istotou profesionála šinie do protismeru. My ostatný sme mierne zbledli a opatrne ho upozornili na túto skutočnosť. Cestovný stres robí svoje a po úprave smeru konečne ideme . Požičaný GPS navigátor nás neomylne vedie k nášmu vytúženému cieľu, ktorým je mesto Tolmin v Slovinsku. Cesta prebehla bez komplikácií a po príchode do cieľa našej cesty zisťujeme, že druhá časť výpravy v zložení Arpi, Pike, Ampér, Chuďas, Alex a Rudy z Košíc ešte nedorazila. Privítalo nás chladné a upršané počasie a preto si krátime čakanie nad šálkom horúceho čaju. O pol hodinku nás z letargie preberá telefón v ktorom nám Pike oznamuje upresnenie miesta stretnutia, ktorým sa stáva mestečko Most na Soči. S tadiaľ nás vedie na miesto ubytovania pán domáci. Ubytovaný sme v dedinke Čiginj asi 4 km od rieky Soča a k dispozícii máme celý pekne zariadený dom. Konečne sa môžeme zvítať aj zo zvyškom výpravy a začať vybaľovať. Chuďas s Ampérom a Martinom zatiaľ vyrážajú po povolenky, ktoré Chuďas dopredu zabookoval cez internet. Z tohto dôvodu, ale určite aj fluidickým vyžarovaním sexuality jemu vlastnej pôsobiacej na príjemnú Slovinku, ktorá povolenky vystavuje, získava 10 percentnú zľavu. 

Povolenky pre oblasť obhospodarujúcu  Rybiška Družina Tolmin sa delia na :

povolenku na 4 ks salmonidov (obmedzená na časti riek, ktoré nie sú určené ako Catch and Release) v cene 60 Eur

chyť a pusť (na ktorú môžete chytať na všetkých ich vodách určených na komerčný lov), ktorá stojí 50 Eur

Keďže sme nevedeli o tejto výhode povolenky C&R, tak sme vybrali na obidva dni klasickú povolenku

Základné pravidlá lovu v Slovinsku sú že, loviť sa smie iba na jednu mušku bez protihrotu a  bez prídavnej záťaže a sezóna na tejto rieke patriacej RD Tolmin je od.1.4. do 31.10.

Konkrétne pravidlá ako lovné dĺžky, doby lovu, ceny a predajné miesta povoleniek a iné si môžete pozrieť na stránkach www.ribiska-druzina-tolmin.si alebo www.flyfishing.si

              Ako prvú na lov sme si vybrali rieku Idrijca. Idrijca sa delí na hornú a dolnú, RD Tolmin obhospodaruje dolnú časť rieky, kde je vyčlenená aj časť Catch and Release. Po počiatočných úvahách či sme na správnom mieste a nezačneme náhodou chytať práve v úseku chyť a pusť, sme sa rozdelili a začali rozostavovať po rieke. Ampér, Rastík, Alex a Martin sa vybrali hore prúdom, my ostatný sme sa rozostavovali po prúde pár metrov od zaparkovaných áut. Prehánky sa striedali z mrholením, ale nádherná rieka mi dala zabudnúť na túto skutočnosť a s trasúcimi rukami a pohľadom upretým na rieku som naviazal ťažkú nymfu na jigovom háku. Podo mnou stál Palmer a spolu sme začali prehadzovať vodu. Ešte nižšie po prúde boli Pike s Rudom a Arpi s Chuďasom sa nám stratili za ohybom rieky. Po chvíli som zacítil jemný záber, ktorý sa mi ale nepodarilo premeniť. O niečo neskôr Palmerovi vytrháva šnúru z rúk rybie torpédo, ktoré sa ulakomilo na jigového red taga. Po dlhom 5 minútovom boji, pri ktorom ryba úplne ignoruje jeho pokusy o prizdvihnutie k hladine, aby sme ju mohli uvidieť ostáva šnúra voľná. Smola, ale aspoň vieme že tu ryby sú. Dlhší čas sa nikomu nedarí nič chytiť, keď zrazu zbadám že Rudo má na prúte peknú rybu. Pomaly sa vyberám k nemu, aby som sa pozrel na prvého Slovinca. Prichádzajú k nemu aj Pike a Palmer. Kým dôjdem je ryba pustená, dozvedám sa že to bol asi 45 cm duhák. Blahoželáme mu k prvenstvu a rozchádzame pokračovať v love. Mením taktiku a prechádzam z nymfy na jigovú pijavicu. Pijavica je moja najobľúbenejšia muška, tajná zbraň ktorá ma ešte nikdy nesklamala. Snažím sa prehodiť silný prúd a viesť ju čo najbližšie pri dne. Muška jemne zastaví a ja prisekávam. Cítim silný ťah ryby, niečo čo som na sladkej vode ešte necítil. Myslím, že som zapriahol minimálne ruskú ponorku. Moja päťka slušne tlmí výpady ryby a ja sa snažím neurobiť chybu, aby som ju aspoň uvidel. Po nekonečnom čase sa ryba konečne prevalí na hladine, prekrásny duhák pre mňa zvláštnej bledej farby. Ešte mi hodnú chvíľu trvá, kým ho privediem k brehu a Palmer mi ho pomôže podobrať. Krásny duhák, presne 50 čísel, plný sily. Po pár minútach, chytám ďalšieho o niečo menšieho, ktorý sa ale nebránil ani zďaleka tak ako ten predošlý. Za ohybom rieky zatiaľ už dobrých 20 minút zdoláva Chuďas veľkú rybu, to ešte netušíme že objavil rybie eldorádo. Po chvíli sa ozve hurónsky krik a Chuďas si vychutnáva svoj nový osobný rekord – 68 cm duháka. Ďakuje Arpimu, bez ktorého by rybu nedostal sám do podberáka a blíži sa z víťazným úsmevom na perách ku nám. Obdivujeme krásnu rybu a fotíme sa s ňou. Blahoželáme mu a Palmer vyráža na uvoľnené miesto po Chuďasovi. Po 20 tich minútach sa situácia opakuje a tento raz Palmer zdolal za Arpiho pomoci 65 cm duháka. Takého šťastného ho vidím prvý raz. Je to naozaj veľká ryba a ja mu tento zážitok naozaj prajem. Moja 50tka pri týchto dvoch rybách vypadá ako dorastenec, hoci je rozdiel v dĺžke len necelých 15-18 cm. A že vraj na veľkosti nezáleží ….. ako kedy. Zhora pomaly prichádza po vode najskôr Alex a o čosi neskôr Martin. Každý mal zopár záberov, ale nepodarilo sa im chytiť žiadnu rybu. Ešte chvíľu chytáme, ale cesta, zážitky a hlavne zhoršujúce počasie nás núti si urobiť dlhšiu obednú prestávku. Pri autách si rozprávame zážitky a obdiv k miestnej prírode. Prichádzajú aj Rastík a Ampér, ktorým sa tiež podarilo zdolať zopár rýb. Nízku aktivitu rýb si vysvetľujeme chladným a upršaným počasím, čo nám neskôr potvrdzuje aj domáci rybár s tým, že dažde trvajú už dlhší čas a rieky sú dosť vysoko nad normál. Zaujímavé pre mňa je fakt, že aj za takýchto podmienok je voda blankytne modrá a číra. Odchádzame na ubytovanie, kde Ampér vykúzli svojím kulinárskym umením rybací zázrak z rýb, ktoré sme vzali na degustáciu. (Chutili božsky, ďakujem) Po dobrom jedle sme sa začali po jednom vytrácať a ukladať sa na poobednú siestu. Počas našej obedňajšej prestávky celé 3 hodiny v kuse lialo, ale našťastie sa počasie mierne umúdrilo a my sme mohli znova vyraziť.

                   Znova sme zamierili na Idrijcu, ale tento raz o kus vyššie. Rozdelili sme sa na menšie skupinky a začali chytať. Ja som bol s Palmerom a vybrali sme sa dole prúdom. Začali sme chytať na rozsiahlej tíšine, ale nebolo tu vidieť žiadnu aktivitu rýb a tak sme postupovali pomaly dole prúdom. Robil som pod sebou vlnu a tak som sa snažil dostať na druhú stranu, keď som však zacítil, ako sa mi začína prelievať voda ponad okraj prsačiek rýchlo som toto rozhodnutie prehodnotil a urobil čelom vzad.  Pomaly sme sa dostali na koniec pláne a boli sme obidvaja bez záberu, preto sme išli skúsiť tiahly prúd, ktorý sme začali systematicky prechytávať. Mal som jeden rýchly záber, ktorý som nestihol a to bolo všetko. Palmer bol na tom rovnako ako ja, čo nás vôbec netešilo. Pod ním sa začali na tichej vode ukazovať nejaké malé ryby, ale nepodarilo sa mu ich presvedčiť. Zatiaľ k nám zišiel Arpi, ktorého tieto ryby tiež začali iritovať, ale ako som sa od neho dozvedel neskôr tiež ho odignorovali. S Palmerom sme sa zatiaľ vydali na pochod dole prúdom až ku miestu kde sme dnes ráno začnali. Repete sa nekonalo a na overených miestach sme zhoreli ako fakle. Preto sme sa vydali na únavnú cestu hore, k miestu kde sme parkovali. Keď sme tam dorazili, väčšina partie už sedela v aute a sledovala video. Pike mi bránil k vniknutiu do sucha a pohodlia, tak som aspoň do nečasu vystrnadil Martina a Rastíka aby sme mohli odísť na ubytovanie. V druhom prípade sme dopadli všetci podstatne horšie ako ráno, čo mohlo byť spôsobené tým trojhodinovým zlievakom a ochladením, hoci ryby sa zo začiatku ukazovali na hladine. Na chvíľu sme si zároveň overili, prečo sa nesmie chytať klasicky na záťažovku a dve nymfy. Výsledky boli aj v čase keď to moc nešlo sakramentsky dobré. Poobede sa chytili aj dva menšie mramorové pstruhy  a dokonca kríženec, ktorý sa podaril Ampérovi. Ja som bol rád, že som prvý deň prežil keďže som bol na antibiotikách a cítil som sa ako pár krát prepláchnutá handra, na pohode mi nepridával ani zapálený palec na pravej ruke, ktorý dal o sebe vedieť pri každom švihnutí prútom.(keď sa darí, tak sa darí)

Večer prebiehal v úžasnej atmosfére jedlo bol bohaté a vínko vynikajúce. Prebrali sme dnešné zážitky a skúsenosti, plán na zajtra  a rozprúdil sa rozhovor o všetkom možnom aj nemožnom čo sa nám v živote stalo. (však to poznáte, keď sa stretnete s priateľmi) Chuďas nám predviedol svoje viazačské umenie, doplnil si úspešný vzor o ktorý sme ho po jeho úspechu obrali a neskôr pri vínku ukázal niečo z jeho viazačských grifov. O túto neskorú kultúrnu vložku som bohužiaľ prišiel, lebo už som bol zapichnutý v posteli a sníval o obrovských mramorových pstruhoch, ktoré nás zajtra čakajú na Soči.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poľská perla – rieka SAN

                Konkrétne revír chyť-pusť s plným názvom SAN Zwieryń – Hoczewka. Dovolím si tvrdiť, že ide o jeden z najlepších revírov  v strednej európe, čo potvrdzuje aj množstvo zahraničných rybárov navštevujúcich tento revír. Pre nás Slovákov má hneď niekoľko obrovských výhod oproti balkánskym a alpským revírom. V prvom rade je to cena, ktorá je v porovnaní s inými vyhlásenými európskymi muškárskymi revírmi veľmi slušná. V čase našej návštevy stála denná povolenka 70 PLN čo bolo niečo medzi 450-500 Sk. Oproti 70 – 100 eurovým Slovinským a Rakúskym revírom takpovediac super price.

              V druhom rade je to vzdialenosť, z Banskej Bystrice som to mal na ubytovanie cca 350 km. To je minimálne polovičná vzdialenosť k najbližšiemu revíru v Slovinsku. V treťom rade, rybia obsádka. Kto už chytal v Slovinsku, alebo Bosne vie, že to je v prevažnej miere o duhákovi. Na Sane sa s duhákom nestretnete. Zato si ale zachytáte krásne bojovné pstruhy potočné a majestátne lipne. V poslednom štvrtom rade je to prostredie. Hoci v tejto kategórii Balkánske a Alpské revíry vyhrávajú na celej čiare, oproti Slovenským revírom je San čistý ako božie oko. Nenájdete tam žiadne kočíky, koberce, komunálny odpad a iné chuťovky bez ktorých si naše rieky nevieme predstaviť. Informácie o tomto revíre môžete získať na stránke www.san.flyfishing.pl , kde nájdete aj aktuálny stav vody a konkrétne pravidlá a ceny. Ak sa rozhodnete navštíviť tento revír, nezabudnite že je nutné si povolenku dopredu zarezervovať inak by sa Vám mohlo stať, že si nezachytáte. Samozrejmosťou je používanie háčikov bez protihrotu. Ešte jedna moja prosba na záver, zoberte svoje odpadky späť domov. Keď ste obaly z potravín vládali priniesť k rieke plné, určite ich zvládnete odniesť do koša prázdne, ďakujem. To by bolo s predstavenia tohto revíru asi tak všetko a teraz sa poďme pozrieť na to ako dopadla naša výprava.

             Na San som vyrazil začiatkom novembra spolu s Arpim, Pikem a Palmerom z Trebišova, pričom po ceste sme ešte zozbierali Martina s Alexom.  Na všeobecnú škodoradosť mi bolo po predošlej noci parádne zle, pretože Pike sa Palmerovi a mne rozhodol ukázať hádam komplet všetky podniky v Trebišove. Takže sme pár krát po ceste museli zastaviť aby som sa mohol pokúšať o vábenie Jeleňov aj bez špeciálnej vábničky. Keďže bola jeseň a ruja v plnom prúde, som celkom rád že ma nejaký aktívny poľovník neodstrelil. V Poľsku sme samozrejme zle odbočili a museli sa vracať, čo nás už neprekvapilo pretože sa to začína stávať bežným zvykom našich výprav. Ale aj kvôli tejto malej zachádzke sme na miesto stretnutia  dorazili ako prvý. Druhé auto vyrážalo z Kežmarku a posádku tvorili Percas, Ampér, Chuďas a Karči. Po ich príchode sme sa zvítali, pričom som sa celkom úspešne vyhol uvítaciemu drinku a počkali na predajcu povoleniek. Bezproblémové vybavenie povoleniek nás posunulo k ďalšej fáze akcie San a to nájdenie ubytovania. Oproti predošlým návštevám Sanu nás bolo trochu viac a tak chlapci objednali ubytovanie inde ako minulý rok, aby sme boli všetci pokope. Vedeli sme dedinu, vedeli sme číslo domu, ale aj tak sme sa neubránili viacnásobnému radostnému prechodu dedinou hore dole, kým sa nám podarilo nájsť ten správny dom. Po predchádzajúcich peripetiách sme boli celkom šťastný, že sa konečne môžeme vybaliť. Od predošlého dňa boli prehánky a zamračená obloha, ale keďže tento revír sa začína priamo pod priehradou, nebýva tak citlivý na zrážky ako iné časti riek a tak nás to neznepokojovalo. Po ustrojení sa sme všetci vyrazili k vode. Znovu sa nalodili do áut sme vyrazili na známe miesta.

               Po príchode k vode sme založili základný tábor, skompletizovali udice, naviazali mušky a poďho k vode. Ako prvý sa do vody dostali Alex a Pike. Na neuverenie, prvú rybu výpravy zdolal Pike, ktorý sa v poslednom čase až nechutne zlepšil, čo dokazuje aj na muškárskych súťažiach. Percas, Ampér, Martin a Karči sa vybrali hore prúdom a my ostatný sme sa rozliezli v okolí tábora a po prúde. Hoci bolo pod mrakom, na toto ročné obdobie bolo celkom teplo a ryby sa mali k činu. Každému sa darilo a chytal pekné lipníky a pstruhy. Vybral som sa dole prúdom spolu s Alexom, ktorý predvádzal svoje majstrovstvo a ťahal rybu za rybou. Má to proste v rukách a na tak mladého chlapca je výborný muškár. Ryby brali v prúdikoch, aj na olejoch, boli proste všade. Mne sa darilo chytať v hlbšej vode a prúdoch hlavne pstruhy a na sucho lipne, ktoré síce podctivo zbierali, ale boli podstatne vyberavejšie ako pstruhy. Pstruhy brali na mikronymfy aj nymfy väčších rozmerov, prírodných aj divných farieb. Najlepšie sa mi osvedčil ťažky schránkový potočník v prírodnej farby s čiernym tungstenom vo veľkosti 6. Na túto mušku som ulovil najväčšie ryby, po jeho strate som už tak úspešný nebol. Lipne brali dobre z hladiny na cdc mušky vo veľkostiach 18 – 16, prírodných farieb. Blížil sa obed a tak sme s Alexom začali brodiť späť, lebo sa ozvala únava z cesty a hlad. Keď som sa blížil smerom k táboru, videl som rozložený ohník a pri ňom Palmera ako si niečo pečie. Začali sa mi zbiehať slinky, ale keď som prišiel bližšie prešla ma chuť. Na konároch pri ohni viseli ponožky a Palmer robil striptíz v spoďároch. Úplne nové neoprény odmietli poslušnosť  a pripravili svojmu pánovi nechutné prekvapenie v podobe presakujúcich švou.  Broďáky od Loopu v oprave a tečúce neoprény, to už je naozaj smola. Večer na izbe sme neznalí veci, dostali od Ampéra inštruktáž v podobe použitia igelitových vreciek do broďákov. Od teraz budem nosiť aj ja dve vrecká ako poistku, ďakujem ešte raz za radu Ampér. Po výdatnom obede sme sa znova rozliezli po vode samozrejme okrem Palmera, ktorý ostal nedobrovoľne udržiavať štrážny oheň. Tentoraz som sa presúval dole vodou za Chuďasom zrýchleným tempom, lebo som chcel prechytať ešte nižšie úseky rieky. V hlbšej vode pri brehu sa mi darilo chytať celkom slušné pstruhy, ale keď som odtrhol ťažkého potočníka už som mal utrum. Streamer som nemohol použiť, lebo na tomto úseku Sanu je zakázané streamerovať od 1.9. do 31.2. a v mojich vybrakovaných krabičkách už podobná muška, alebo aspoň tak ťažká nebola tak som s veľkými pstruhmi skončil. Najväčší pstruh ktorého som na tejto výprave chytil mohol mať tak 43-45 cm takže žiadny obor ,ale  oproti ostatným pstruhom chyteným za tieto dva dni na iné nymfy ako spomínaného ťažkého potočníka veľmi slušná ryba. Nad prírodným splavom som objavil dva naozaj veľké lipne, tak som sa zakotvil a začal sa o ne pokúšať. V priezračnej vode som pozoroval ich správanie, ktoré ma privádzalo na pokraj šialenstva. Akonáhle sa k nim blížili moje mušky majestátne sa im vyhli a posunuli sa o pol metra ďalej, toto sa stále opakovalo s každou muchou, ktorú som im predostrel až ich prešla  trpezlivosť a stratili sa v prúde. Mierne rozladený som sa posunul nižšie po prúde, kde som chytil na rozhraní prúdu a tíšiny pár malých pstruhov. Už sa začínalo šeriť, tak som zatrúbil na ústup a brodil smerom k táboru. Palmer sa vykašľal na tečúce broďáky a ešte pár chvíľ chytal. Keď som sa vracal, tak akurát vybrodil. Nasadli sme všetci do áut s tým, že sa ide na ubytovanie a ……. Karčiho auto neurobilo ani ťuk. Po pár neúspešných pokusoch sme ho museli pekne krásne priviazať o Arpiho auto a odtiahnuť. Našťastie išlo iba o slabú baterku a ochotný domáci ponúkli na druhý deň pomoc v podobe nabíjačky. Na izbe nás čakalo prekvapenie v podobe úžasnej večere a domácich koláčov, čo sme po úmornom dni veľmi ocenili. Po večeri sa rozpriadol družný priateľský rozhovor, prebrali sa hrozivé scenáre budúcnosti Karčiho auta (ešte sme nevedeli, že je chyba v baterke) a zajtrajšej loveckej taktiky a išlo sa spať.

             Počasie na druhý deň akoby vypadlo z oka predošlému. Taká istá sivá obloha a mierne prehánky. Teplota zostala taká istá čo bola predzvesť dobrej rybačky ako včera. Tento deň sa chcel Palmer naučiť techniku francúzkej nymfy, tak ho zobral do parády Martin. A že výsledok stál za to dokázal  Palmer veľkým množstvom chytených rýb. Ešte že po čase prestal pískať po každej chytenej rybe, lebo už to začínalo byť naozaj otravné. Po obede sa mi už nechcelo od tábora nejak moc vzďaľovať, tak ostávam v jeho blízkosti. Rozhodlo sa tak viac ľudí a tak sme asi na 30tich metroch toku asi šiesti. Pike mi predchádzajúci deň viacnásobne skrátil suchú šnúru asi o 6 metrov, takže chytám na intermediálku. Dostávam na mikronymfu niekoľko malých pstrúžikov. Pike dostáva záchvat súťaživosti, tak dávame malý pretek v ktorom ma celkom slušne porazil. Blíži sa čas nášho odchodu a chlapci začínajú prichádzať do základného tábora. Ampér a ostatný hlásia z vrchných partií rieky tiež dokonalú rybačku. Začína sa debata o tom komu na čo bralo a koľko kto pochytal a ja sledujem ako každému žiaria oči, keď to z veľkým zanietením každý rozpráva. Pre toto milujem tieto naše akcie, kvôli kráse prírody, kvôli nádherným rybám, ale hlavne zanieteným a srdečným kamarátom. Nastáva čas balenia, lúčenia a dlhej cesty domov. (a komplexnej kontrole auta, že Karči)

Keby som mal zhrnúť výsledky tejto našej výpravy, dá sa povedať že bola jednoznačne úspešná. Chytali sa lipne a pstruhy potočné v naozaj zaujímavých počtoch, maximálne do 50 cm. Určite k tomu prispelo aj počasie, ktoré bolo na polovicu novembra extrémne teplé. Cez deň sa pohybovalo okolo 14 stupňov a ráno neboli ešte prízemné mrazíky. Celé dva dni bolo zamračené s miernym vetrom a prehánkami. Mušky sa používali suché v menších veľkostiach 16-18 (hoci Ampér našiel domácu mušku, na háčiku hádam č. 24-26 ktorej efektívnosť by bolo tiež zaujímavé vyskúšať) v prírodných farbách, stačili aj jednoduché F fly, nymfy od mikronýmf až po veľké nymfy na 6 tkách. Nikto s klubu nezahynul, ani nebol ťažko zranený a to je hlavné. Zdravím Vás priatelia a nejakej ďalšej akcii dovidenia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výprava na rieku Test (2.časť)

Zvoní budík. Rozliepam oči a snažím sa ho čo najskôr vypnúť. Pozerám na hodinky, 3:30  ráno, zahreším a vstávam.

        Narýchlo obliekam pracovné veci a idem do práce. Našťastie všetko je v poriadku a tak mi robota trvá približne do 5:00 hod. . Vraciam sa domov a pripravujem si raňajky a rannú kávu, ktorej kofeín mi málokedy zaberá a inak tomu ani nie je teraz. Po raňajkách rýchla sprcha, obliekam sa, kontrolujem veci a pozerám ešte narýchlo na teplomer ktorý ukazuje vonkajšiu teplotu 8°C. Obloha je nádherne posypaná hviezdami – vyzerá to na pekný deň. Sadám do auta smer mesto – 2 km.

        O 6:10 som u Phila, u ktorého sa máme všetci stretnúť. Dávam si ešte čaj a po 5 minútách prichádza Paul – prekladáme veci do Philovho Peugeota 307 SW, prichádza Russell narýchlo prehádže veci a o 6:30 sme nalodený a vyrážame smer Southampton. Cesty nie sú tak skoro ráno plné a tak nám nič nebráni v rýchlej jazde po autostráde A5.   V aute nie je debata o ničom inom ako o rybách, materiáloch, muchách, taktike – veď do určite poznáte keď idete na ryby.  Z A5 prechádzame na M54  trojprúdovú diaľnicu a prechádzame poza Birmingham, kde sa napájame na M42 a M40. Zastavujeme natankovať na BP, kupujeme nejaké sendviče, niečo na pitie (nie alkohol) a znova pokračujeme. Odbočujeme na A34 na Oxford a Andover. Prvý krát vidíme rieku Test – je nádherná.

        Prichádzame do malej dedinky (názov si nepamätám) ktorú nájdete len na podrobnej mape (Paulov TomTom funguje skvele). Zastavujeme pri krčme a čakáme na dohodutého človeka – tzv. keepera – niečo ako porybný. Chlapík prichádza za pár minút a mi ho nasledujeme, ja si obzerám malebné domčeky, domčeky so záhradami cez ktoré preteká rieka Test, domčeky kde by určite každý muškár chcel bývať.

         Sme na mieste – konečne, 3.5 hod. autom je aj na mňa veľa. Chlapík vystupuje zo svojho starého Land Rovera – predstavuje sa ako Robbie a každému podáva ruku (čo v Anglicku nie je veľmi zvykom). Ideme obzrieť miesta resp. úsek na ktorom dnes budeme chytať – voda je kryštáľovo čistá, pokrytá riasami a mi vidíme prvé ryby, zbierajú z hladiny hmyz. Brehy sú nádherne vykosené, za mnou je dostatok miesta na švihanie šnúry, na brehu sú lavičky a trošku ďalej altánok – som v rozprávke.

          Keeper nás prevedie úsekom, povie pravidlá, poblahoželá veľa šťastia a odchádza. Celý úsek približne 1 km je náš, nikto iný tu nebude chytať – som v rozprávke. Ideme k autu rychlo vyhadzujeme veci, obliekame veci, rozbaľujeme prúty, viažeme muchy na silón a ideme chytať. Je niečo po pol desiatej. Rozdeľujeme sa na dvojice – ja s Paulom ostávame na hornom úseku a Phil s Russelom idú na dolný úsek približne 400 m pod nami.

         Bude to ťažká rybačka, ryby nás vidia a skrývajú sa v riasach, treba byť veľmi opatrný, aj keď chytáme proti vode, ja som pričupený, Paul nie. Zišiel by sa fluorokarbón ale nikto z nás nemá tenší ako 0.18 mm, nepredpokladali sme že to bude také čisté. Mám iba Stroft  0.12mm, hádam to bude stačiť.  Našiel som skupinku asi 5 lipňov nahadzujem nymfy – ryby vôbec nereagujú, skúšam to viackrát až nakoniec ryby odplávajú trochu nižšie. Rovno pod mojimi nohami pláva pstruh – dobrých 50 cm. Nič.  Ryby sú veľmi plaché, citlivo reagujú na všetko čo sa deje na brehu aj vo vode. Začali sa rojiť malé podenky, začína divadlo ktoré trvá len pár minút – ale keďže som stihol previazať na sucho (malá parašutka) zdolávam svojho prvého lipňa. Má okolo 27 cm, fotím a púšťam ho späť. Paul sa presúva poza mňa a to znamená, že mi poplašil ryby. Neprejde ani 30 sekúnd a ryby sú späť. Paul kričí na mňa a ja vidím že tiež zdoláva svoju prvú Test rybu – lipňa. Paul chytá na tom istom úseku asi 4 lipňov a presúva sa vyššie.

          Prechádzam na Paulove miesto ale akosi nič – znova preväzujem muchu a volím inú techniku – NZ štýl (novozélandský štýl – naväzujem CDC podenku a pod ňu dávam PTN veľkosť 18, bez zlatej hlavy). Nahadzujem k protiľahlému brehu pod konáre stromu kde stojí niečo veľké. Ryba sa otáča a berie mi suchú muchu, po záseku už viem že to bude potočák a nie malý, Paul je na opačnom brehu a pripravuje foťák, rybu priťahujem k brehu, môj Streamflex v aftme 4 plače a ja tiež lebo zisťujem že ryba sa do môjho muškárskeho podberáku nezmestí. Našťastie sa mi ale podarí vopchať jej tam hlavu a vylovujem ho na breh, je nádherný má niečo cez 50 cm – krásna ryba. Po fotení ide ryba rýchlo späť do vody. Paul na protiľahlom brehu zasekáva a vylovuje nádherného lipňa – niečo cez 40 cm. Sme hladní a ideme pozrieť chlapcov ako sa im darí. Majú pochytaných lipňov ale žiadneho pstruha.

Je čas obeda presúvame sa k autu, každý z nás nie je ale žerie, aby mohol čo najskôr znova nahodiť. Je niečo po pol jednej a slniečko nádherne hreje a my máme pred sebou ešte pár hodín rybačky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jozef ´Tuli´ Karafa